kremeň -a m.
1. nerast vynikajúci tvrdosťou; kysličník kremičitý: úlomok k-a
2. v min. kresací kameň: k. a ocieľka
● človek ako k. tvrdý, neoblomný, húževnatý;
kremenný príd.: k-é sklo
kremeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
kremeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. miner. ▶ priehľadný až priesvitný horninotvorný minerál so skleným leskom, tvoriaci kryštály rozličnej farby (od bielej, ružovej, purpurovej, zelenej, hnedej až po čiernu) a vyznačujúci sa vysokou tvrdosťou, ktorého mnohé odrody patria k polodrahokamom (krištáľ, ametyst, achát a pod.), oxid kremičitý s obsahom vody: zrnitý, vláknitý, lupeňovitý, celistvý, štiepny k.; leštený, tavený k.; odrody kremeňa; k. používaný pri výrobe skla; čepele, rydlá a škrabadlá z kremeňa; závod na spracovanie kremeňa 2. ▶ (v minulosti) kameň používaný na kresanie ohňa: k. a ocieľka; puška na k.; Oheň mu vyhasol a navlhnutým kremeňom nemohol vykresať iskru. [J. Štiavnický] ◘ fraz. byť ako kremeň (o človeku) byť tvrdý, neoblomný
kremeň nerast vynikajúci tvrdosťou • odb. kvarc
kremeň, -a m.
1. tvrdý kameň, kysličník kremičitý: k. mliečny, mletý k., topený k. najtvrdší druh, drviť k.
● ako k. (o človeku) tvrdý, odolný, neoblomný i bezcitný; zdravý ako k. veľmi, celkom;
2. zastar. kresací kameň: ocieľka a k.;
kremenný príd. z kremeňa: k. piesok, k-á múčka, k-é sklo
kremeň m. csl nerast vynikajúci tvrdosťou: S kremäna sä iskri sipú (Sása RS); Kremeň ňerozbijež mlatkom (Kociha RS); Dakedi kremeň kresaľi i do taki sprachňelki iskri ľeceľi i tag maľi oheň (Dl. Lúka BAR) F. drevo ako kremeň (Zázrivá DK) - veľmi tvrdé; dobruo stuďeno bolo ako kremeň (Veličná DK) - bolo dobre tvrdé; zdraví jako kremeň (Bošáca TRČ) - veľmi zdravý
kremeň [kr- škr-] m tvrdý nerast používaný na kresanie iskier: Silex: kremen (VT 1648); kremenom nakresuwame ohna (KoB 1666); silex: sskremen, kremeň (ASL 1740); s tim kremenjem, čo na flinte ma (VoP 1760); pyrites: ohniwy kameň, yzkrowy kameň, kremen (KS 1763); kremeň pištole svojéj na ocel spusťila (BR 1785); -ný, -ový príd: mnostwý okolo skál kremenowých (KrP 1760); sskremenná sskála twrdá (LZ 1776); kremienok [-éňek], -ček [-čok] dem: glareola: kreméňek (KS 1763); wlož mu do vssi kremenčok (PL 1787) P. tpn Keremnicza ( 1295), Kremnichka ( 1420 Kremnička VSO); Cremnychbana ( 1328), Kremnicia, Cremnicia ( 1331 Kremnica VSO)
kremenný, kremeňový p. kremeň