Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľúbiť -i nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, milovať, mať rád: ľ. ženu, verne sa ľ-ia

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, milovať, mať rád, op. nenávidieť: ľ. deti, vlasť

3. hovor. mať v obľube, mať rád: ľ. dobré jedlo, ľ-i si vypiť

// ľúbiť sa

1. páčiť sa: dievča sa mu ľ-i; ľ-i sa mu, že ...

2. byť vhod, páčiť sa: robí, ako sa mu ľ-i; nech sa ľ-i zdvorilostná formula (pri ponúkaní)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľúbiť ‑i ‑ia nedok.; ľúbiť sa

ľúbiť -bi -bia ľúb! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok.


ľúbiť sa -bi sa -bia sa ľúbte sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok.

ľúbiť -bi -bia ľúb! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. 1. (koho) ▶ prežívať hlbokú citovú a obyč. aj telesnú náklonnosť k inej osobe; prejavovať ľúbostný cit, lásku; syn. milovať: oddane, verne ľ.; nikdy ju neprestal ľ.; manžela úprimne ľúbi; naozaj ju tak veľmi ľúbil?; ľúbila ho z celého srdca
2. (koho, čo) ▶ pociťovať k niekomu citovú náklonnosť, priazeň, sympatie, mať k niečomu citový vzťah; mať niekoho al. niečo rád; syn. milovať; op. nenávidieť: ľ. rodičov; ľ. svoju domovinu; ľúbim tento kraj; Len deti vítajú tak otcov, len deti, ktoré vedia detsky, nespútane, radostne, úprimne ľúbiť. [L. Ťažký]; A jednako, ľúbil som najmä ten úsmev, aj keď som mu nerozumel. [LT 2000]
3. hovor. (čo; s neurčitkom) ▶ pociťovať radosť z niečoho, obľubovať niečo, mať rád; syn. milovať: ľ. jesť; ľúbi si vypiť; ľúbi pekné veci; deti ľúbia sladkosti; Traja bratia nadovšetko ľúbili ponevierať sa večer po tomto trhovisku. [J. Blažková]; Viem, že lečo ľúbiš štipľavé. [P. Vilikovský]
opak. ľúbievať -va -vajú -vaj!


ľúbiť sa -bi sa -bia sa ľúbte sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1.navzájom k sebe pociťovať hlbokú citovú náklonnosť, lásku; syn. milovať sa: veľmi sa ľúbia; najhlavnejšie je, že sa ľúbime; príbeh dvoch ľúbiacich sa sŕdc; Aj tak si dovolím tvrdiť, že sme sa nikdy neprestali a ani nikdy neprestaneme ľúbiť. [P. Janík]; Celú noc sme sa ľúbili. [L. Ťažký] mali sme spolu intímny styk
2. hovor. zastaráv. (komu) ▶ vyvolávať v niekom pocit krásy al. uspokojenia; pôsobiť na niekoho príjemným dojmom, páčiť sa: nové prostredie sa mu ľúbi; robí si, čo sa mu ľúbi; budúci zať sa jej ľúbil; ľúbilo sa jej, že je šľachetný; nie všetkým sa ľúbilo, čo povedal; Takého chlapa ozaj ťažko nájsť. Aj mne samému sa ľúbil. [V. Šikula]; Na nose ti vidím, že sa ti niečo nepozdáva, neľúbi. [A. Bednár]zastaráv. nech sa ľúbi nech sa páči, prosím, zdvorilostná formula (napr. pri ponúkaní)

-biť/118934 2.72: verbá inf. nedok. 52753 robiť/41075 pôsobiť/5909 biť/1814 hanbiť/1628 ľúbiť/1226 zdobiť/223 velebiť/222 trúbiť/94 farbiť/88 spolupôsobiť/57 násobiť/56 biť/53 drobiť/52 (13/256)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiuobľubovať ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedláhovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi


chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuť mať vôľu žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť sa ľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľať pomýšľať mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovať mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sa hotoviť sa strojiť sa priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadať žiadať si vyžadovať požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť sa ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieť ľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiť mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiť bažiť dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1


obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosťmať záľubu mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbehovor.: ľúbiť milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, morepren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlohovor. holdovaťkniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniutrpieť potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať sa vidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sa pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sa žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiť byť po chuti byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sa zdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sa pripadať prichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť sa ľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sa zdať sa rátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sa domnievať sa predpokladať myslieť si mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sa javiť sa pripadať prichodiť prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sa predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzerať pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať sa vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť sa ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľúbiť, -i, -ia nedok.

1. (koho i bezpredm.) mať rád, milovať: Ľúbi ma zo srdca, zo zvyku, povrchne, málo, nič. (Urb.)

2. (čo i neurč.) mať záľubu v niečom, mať rád, mať v obľube: Paradajky ja veľmi ľúbim. (Jil.) Škovran ľúbi výšky. (Gab.) Ondráš ľúbi jesť veľa, toľko, koľko len má. (Podj.) Kerský ľúbil kvetnato hovoriť. (Vaj.);

opak. ľúbievať, -a, -ajú

|| ľúbiť sa

1. páčiť sa: Cudzie mesto sa mu ľúbilo. (Kuk.) Šla zaň, lebo sa jej ľúbil. (Kuk.)

2. arch. neos. byť vhod, po chuti, ráčiť: Prosím, aby sa grófskej milosti ľúbilo povedať, čo rozkáže. (Jégé)

nech sa ľúbi nech sa páči, prosím, ráčte

ľúbiť nedok.
1. csl mať rád, milovať: Každá matka lúbi svoje ďieťa (Návojovce TOP); Ze ženú zme sa lúbili, len sa éj nelúbilo, že son kartúval (Skalka n. Váh. TRČ); I ľudze hutora na ňu, že vona toho dochtora ľubi (Čemerné VRN); Tag me ho ľubiľi, na chripce me ho fše nošiľi (Brezina TRB)
F. z jednou rukou ďeťi ľúb a z druhou lúp! (Krivá DK), z jednu ruku ho ľup a z druhu lup! (Humenné) - aj milované dieťa treba potrestať, ak si to zaslúži
2. mať rád, mať v obľube niečo: Páľence chlapi naveki ľúbiľi (Dol. Tisovník MK); Majster lúbeu̯ z mladíh vrán poliouku (Žarnovica NB); Do lúbí slatké, ten si teho pojí (Doľany MOD); To lúbili ti kravi, to drievie (Dl. Pole BYT); Mi meso ňeľubime (M. Zalužice MCH)
F. čo chto lúbí, ňeraz ho hubí (Bošáca TRČ), co hlava ľubi, to dušu hubi (Dl. Lúka BAR) - nie všetko, čo má človek rád, mu prospieva; ja už muśu ľubidz aj źimni aj horuci (Sobrance) - musím vydržať v dobrom aj v zlom (o manželskom spolužití)
3. s inf. obyčajne, spravidla, s obľubou robiť, mať sklon: Mlieko lúbí prihoreť (V. Maňa VRB); Počuvaj, ten nebude dlho slúžit, ten lúbí kradnút (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Krumple boli špiritusáki a také rapavé, tí sa lúbili rozvarit (Ivanka p. Dun. BRA); Ľubila še bavic s chlapcami (Brezina TRB)
4. chcieť, mať záujem: Ja zaz ňelúbin, abi hrieh bou̯ (Vieska n. Žit. ZM); Zaz bi lúbev bid hájnikom, abi mohóv sán krannút (Šípkové PIE)
L. ňebarz ľubic (Sobrance) - nebyť, nemať veľmi rád


ľúbiť sa nedok. páčiť sa: A mňe sa lúbelo samímu biť (Tek. Breznica NB); Kebi to tebie negdo spraviu̯, nelúbiu̯o bi sa ťi to (Brodské SKA); Jeden, čo chodzíl z Halmeša, sa mu velice lúbil (Vištuk MOD); Ja znam, že śe ňikomu ňeľubi, kedz od ňoho dachto daco pita (Dobrá n. Ond. VRN)
L. ňech sa ľúbi (Prievidza), ňech sa lúbí sannuť! (V. Bielice TOP) - zdvorilostná formula - nech sa páči, prosím, ráčte
F. čo sa komu lúbi, s tín sa ňeotroví (Bošáca TRČ) - k čomu má človek kladný vzťah, to mu najviac prospieva

ľúbiť [ľú-, lí-] ndk
1. (o osobách) mať rád, milovať: treba ga zan pugdem, ga budem druhich lubid (KRUPINA 1740); verních barz lyubis (DŽ 1752); líbili ťa tuze (BR 1785)
2. čo (o veciach) obľubovať: wino to lubi, abi plne stalo (ČACHTICE 1659) víno treba skladovať v plných sudoch; taku farbu ga lubim (RADVAŇ 1714); welmy libi hudbu (KS 1763)
3. s inf rád, s obľubou niečo robiť: libi hressiti (MS 1758) rád hreší; ga lubim welice prechádzať sa (DS 1795); ľ. sa páčiť sa: mladenczuw byl y krwawyl tak, yak se gim lybilo (TIŽINA 1590); kde se kolwgek panu richtarowy lubilo, gezdil z obecznima konma (SKALICA 1687); gestli bi sa Gegich Milostiam lubila (lúka) (N. MESTO n. V. 1732); prisvojili sobe telko, kolko se jim libilo (SEDLICE 1783) koľko chceli
F. nenarodil se člowek ten, ktery by se libil wssem (KC 1791); ľúbievať sa [-ív-] frekv: toliko wzáctneho, což se obycegne nám ljbjwá (CO 17. st)
P. tpn fl. Lubicha (Ľubica na Spiši 1251 VSS); fl. Lublow (Ľubovniansky potok 1256 VSS)

ľúbiť_1 ľúbiť ľúbiť_2 ľúbiť ľúbiť_3 ľúbiť ľúbiť_4 ľúbiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ja ju ľúbim et moi je l'aime
a žena, ktorá ľúbi et la femme qui aime
ešte ľúbiš, a práve aimes encore, et c'
ja vás ľúbim, povedal je vous aime, dit
loď, ako otec ľúbi navire comme un père aime
otec ľúbi svoje dieťa père aime son enfant
vás ľúbim ako šialenec vous aime comme un fou
vedeli, ako vás ľúbim saviez comme je vous aime
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu