Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozohnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním rozptýliť: r. zhromaždenie, zástup demonštrantov; pes r-l sliepky

2. uviesť do rýchleho pohybu: r. koňa do behu

3. spôsobiť zmiznutie, rozloženie, rozplynutie: slnko r-lo hmlu; masážou r-l bolesť kĺbov

4. zahnať (význ. 4), potlačiť, zapudiť: r. driemoty, rozpaky;

nedok. rozháňať -a

// rozohnať sa

1. zahnať sa, ohnať sa: r. sa rukou, palicou

2. pustiť sa do prudkého pohybu, rozbehnúť sa: kôň sa r-l do kopca;

nedok. rozháňať sa

rozháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

rozháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok.

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

rozháňať (zried. i rozoháňať), -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) silou, násilím, hnaním, naháňaním prinucovať rozísť sa, rozptyľovať, hnať na všetky strany: r. dav, zástup, hlúčky ľudí; r. demonštráciu; r. verejné zhromaždenie (Škult.); r. mraky, r. dym, hmlu (o vetre); r. búrku; r. kŕdeľ husí (Šolt.); Pricválali (jazdci) na koňoch, surovo rozháňajúc jarmočný svet. (Jégé) Učiteľ letí nezbedníkov rozháňať. (Taj.) Ondrejka rozháňal rukou oblak dymu pod nosom. (Krno) Policajt rozháňa predavačky. (Hlb.)

2. expr. (čo) zaháňať, odháňať, zapudzovať, odstraňovať (obyč. niečo nepríjemné): r. smútok, neveselé, smutné myšlienky, pochybnosti; Ľútosť deti zaraz rozháňajú veselým smiechom. (Fr. Kráľ) Bolesť jej (matke) rozháňala spánok. (Jaš.); kniž. r. tmu povery poverčivosť, povery;

3. hovor. (čím, zried. čo) robiť prudké pohyby, hýbať sem a tam, máchať, mávať, rozhadzovať: r. rukami; V ruke mal trstenicu a rozháňal ňou pri každom kroku. (Jes.) Popchal premrznuté ruky krížom pod pazuchy, alebo ich rozháňal a prestupoval hore-dolu. (Taj.)

4. (čo) poháňať, nútiť do (prudkého) pohybu, (prudko) hýbať: Lodička maličká veľkou riekou ide, vietor ju rozháňa. (J. Kráľ) Srdce mi poskočilo ani pošteklený kôň, rozháňalo krv. (Švant.)

5. (koho) stále niekde posielať, nedopriať niekomu oddychu, preháňať, naháňať, honiť: Slúžku rozháňali po meste. (Taj.) Rozháňali ho (Janíka) ako psa so všetkými čertami po dedine a oni sedia v teplej chyži. (Tim.);

dok. k 1, 2, 4 rozohnať

|| rozháňať sa (zried. i rozoháňať sa)

1. (čím i bezpredm.) robiť prudké pohyby okolo seba, mávať niečím okolo seba al. pred sebou (napr. na obranu pred niekým, pred niečím al. pri práci); prudko pohybovať rukou pri chôdzi: (Drobný človiečik) rozháňa sa otvoreným vreckovým nožíkom a skáče ani zdivený. (Jaš.) Šiesty od neho kosí Ondrík, rozháňajúc sa rezko. (Tim.) Dolu vieskou hrnú sa dvaja: široká ženská, energicky sa rozháňa ľavou rukou a pravou drží okrúhleho chlapa. (Tat.)

2. (čím na koho, na čo) zaháňať sa (s úmyslom udrieť, odohnať niekoho, niečo): Kričiac, rozháňa sa lopatovitými rukami na otca. (Al.) Husiaň rozháňa sa už deravou zásterou na dlhočiznej lieske na kŕdeľ bielych a strakatých husičiek. (Ráz.)

3. expr. kývať sa z boka na bok, sem a tam: Miro Kropáč zobral sa poslušne, na všetky strany sa rozháňajúc. (Tim.) Pendlové hodiny ticho sa rozháňali na stene. (Urb.);

dok. k 1, 2 rozohnať sa

rozohnať sa, zastar. i rozhnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, po kom i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. s nejakým predmetom v ruke, rozmáchnuť sa, zahnať sa: r. sa rukou, sekerou, valaškou, nožom, drúkom ap.; Zodvihnúc ľahkú paličku, rozohnal sa po nich. (Vans.) A potom sa rozoženiem a ovalím ho z celej sily po hlave. (Min.)

2. pustiť sa do prudkého pohybu, do behu, začať rýchlo bežať, rozbehnúť sa: Do Kolríkov mohli prísť podvečer a tak sa rozohnali ta ostrým klusom. (Jégé) (Nosorožec) rozohnal sa proti nám. (Ondr.) Kamže ste sa rozohnali, šarvanci? (Lask.) Hej, rozženú sa prívaly od mora. (Kuzm.); pren. Chce sa rozohnať do kriku (Gráf) pustiť sa kričať;

nedok. rozháňať sa, zried. i rozoháňať sa

rozohnať, zastar. i rozhnať, -ženie, -ženú, hnaný/-hnatý dok.

1. (koho, čo) hnaním, naháňaním rozptýliť, rozprášiť skupinu ľudí al. zvierat, spoločnosť, zhromaždenie ap.: r. zástup, demonštrantov; rozohnal mu kŕdeľ belavých sliepok (Hor.); Chlapci ich rozbránili a rozohnali na dve strany. (Bedn.) Rozoženiem celú domácnosť (Al.) vyženiem z domu. Opil sa s otcom, rozohnal ženy aj deti (Taj.) vyhnal z domu; pren. čitateľský spolok rozohnali (Vaj.) rozpustili, zrušili; r. ústavodarné (národné) zhromaždenie násilím rozpustiť; Všetkých rozoženie stará obyčaj po tomto šírom svete (Kuk.) všetci sa rozídu po svete. Ja ti rozoženiem žarty (Kuk.) prinútim ťa prestať žartovať.

2. (čo) uviesť do rýchleho pohybu, do rýchlejšej činnosti, pohnať: člnok sme náležite rozohnali (Ondr.); Rozohnal svojho ťažkého koňa proti kňazičovi. (Jégé); pren. Rozohnal pero do skoku (Bod.) začal rýchle písať.

3. (čo) spôsobiť rozloženie, rozplynutie, rozptýliť: Vetry boli už rozohnali nízke nebo. (Tat.) Teplé slnko rozohnalo hmlu. (Bedn.); pren. S nadšením hovoril, aby tak rozohnal mraky (Letz) zbavil sa nepríjemnosti, mrzutosti, nevôle; Noc čiernych chmár kto rozženie? (Botto)

4. zapudiť, zaplašiť, potlačiť, rozptýliť: r. driemoty, spánok; r. rozpaky; r. dojmy, myšlienky; Skutočnosť mi rozohnala ružové sny. (Kuk.) Radšej sa zriekla sukne, len aby rozohnala podozrenie. (Fig.) (Vatra) nerozženie smútok v šuhajovej tvári. (J. Kráľ);

nedok. rozháňať, zried. i rozoháňať

rozháňať i rozoháňať nedok.
1. strsl, zsl silou, násilím, hnaním, naháňaním prinucovať rozísť sa, rozptyľovať na všetky strany: Chlapci rozhánali kravi, keď išli s pola (Bobrovec LM); Rozhaňaľi teh ľuďí, šibali ih brezoucami (V. Lom MK); Fšímaj, jag ih rozháná! (Val. Belá PDZ); Tan sme sa schádzali, jag bov Zelení strom, ale to, pravda, tí žandári rozhánali (Radošina NIT); Tak sa aj medzi sebú bíjali, čo zme mi, vojáci, moseli šturmom rozhánat (Bzince p. Jav. NMV); Kostelňí otedz ná_ ždicki rozháňal (Bernolákovo BRA)
2. miest. strsl, zempl, sot vaľkať cesto: Lokša je z bandurkovoho cesta, rozhaňa śe na cenko a peče śe na briľe (Trhovište MCH); Tak spravime zo_šickima falatkami a ket su hotovi, začňeme ih rozhaňadz na okruhli lokši (Brezina TRB); Na tablu śe dalo muki a dalo śe vodi, vajičko śe zahňetlo a rozhaňalo śe z rozvalku (Úbrež SOB); rozoháňaňie cesta (Prochot NB); cesto rozháňať (Ráztočno PDZ); rozháňaťi (Hrušov ŠAH)
3. uvádzať do (prudšieho) pohybu, poháňať: Tkaňa̋ je ťäšká robota, to (krosná) misí s celej sili rozháňäť z nohami na podnoža̋ch (Žaškov DK); Tá žena za krosnámi to mesela rozháňaťi, abe to išlo pekňe, ňitke ňi na hŕbe (V. Lom MK)
4. expr. spôsobovať rozplynutie, rozloženie (oblakov, dymu ap.); Zvonár sťeu̯ tajťi do väži zvoňiťi, žebe oblake rozhaňalo (Čelovce MK); Rukú rozeháňau̯ oblaki dímu pret sebú (Bánovce n. Bebr.)
5. potláčať, zapudzovať; odstraňovať: V zime zme choďiľi po večeroh na priatki ľebo na párački a mláďenci nám tam choďiľi driemoti rozháňať (Socovce MAR); Hentá stará suseda, tá vedzela čemer rozeháňac (Ďurčiná ŽIL); To sa tutog na žilách spravili také grčki, to ból čemer, to zme rozhánali, tak sa to trelo s palcom (Zvončín TRN)
6. expr. spôsobovať rozluku (páru), odlučovať od seba: Ke_cem já vidzeu̯a, že on to mislí navážno, že za ňú chodzí, tak sem to začau̯a rozháňat (Závod MAL)

rozháňať sa i rozoháňať sa nedok. robiť prudké pohyby rukami al. nejakým predmetom na všetky strany, zaháňať sa: Jeden bou̯ obľečení za husára a rozháňau̯ sa takou drevenou šabľou (Kláštor p. Zniev. MAR); Rozeháňal sa s tími papieroma, vikrikoval, jako kebi mu to tu u_šetko patrelo (Rajec ŽIL); Rozhánav sa s palicu, abi k nemu nemohóv nigdo pristúpit (Šípkové PIE); Aj kričala, aj z rukámi sa rozháňala, ale ňepomohlo, zatopila sa (Lapáš NIT); rozehánat sa (Lukáčovce HLO); rozhaňac śe (Dl. Lúka BAR)

rozoháňať p. rozháňať

rozoháňať sa p. rozháňať sa

rozháňať dk
1. koho, čo (čím) silou, násilím, hnaním, naháňaním nútiť niekoho na všetky strany, rozptyľovať niečo: wje-ly swedek, ze by Dudaczik nje sam od seba, ale s roskazu rychtara lieskowskeho chlapczow lieskowskich rozhanial (ILAVA 1651); wlk wždicky čiha po owcach a wpada mezi nie, chita gich, dawj a rozhania; negnj žaden diw, ze Pan buh prozbj nasse neslissy, že na prozbj nasse wogsko nepritelske nerozhania, nam pokoge žadneho nedawa (KT 1753); aqvilo difert nubila: západny wetr rozháňá mrákawi (KS 1763)
2. čo zaháňať, odháňať, zapudzovať, odstraňovať (obyč. niečo nepríjemné): widel-ly swedek, zebi Madayka rozhanala désst tima paličkami? (L. MIKULÁŠ 1689); veronica z octem stlučena aneb zwarena za nekolik dnu na twrdu slezinu prikladana rozhanj a umenssuge twrdost gegi (RN 17.-18. st); gesly částéčku srdca toho rybyho na uhlj wložjss, dym geho rozháňá wsseligaké ďábelstwj (KB 1757); porrum discutit ebrietatem: porr rozháňa opilstwj (KS 1763); blenowa wodka rozhaňá wssecké bolesti hlawi (Zel 18. st)
3. (s) čím robiť prudké pohyby, hýbať sem a tam, mávať, rozhadzovať (rukami al. nohami): poradne choď na ulicy, nebehag gako sswec, idúce rozháňat rukami neňi ge pekna wec; Chrizippus wždy pri hostinach stryzliwy bil sice, wssak wždy nohami rozhanal pry stole sedice (GV 1755); Erža Szamussla, žena Gulla Mutiassa, 27. maja utekla, frissna w chodenj, z prawou rukou rozhania, tenko howorj (PONIKY 1786)
4. koho posielať niekde niekoho, nedopriať niekomu oddych, preháňať, naháňať niekoho: (gruntovný pán) jak ve dni robotny, tak i mnohe svatečny, sem i tam nas rozhania, a jestli jist mnohokrat nemužeme, nemilosrdne bije (JÁNOŠOVCE 1783 LP); r. sa rozplývať sa, rozchádzať sa, rozptyľovať sa: wychod dennički gest wskryssenj, w kterem sa celá táto mrákawa rozháňat bude (BlR 18. st)