Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ohnať sa oženie oženú dok.

1. urobiť prudký pohyb na obranu: o. sa rukou, pes sa o-l chvostom (pred hmyzom)

2. zahnať sa: o. sa palicou po niekom

3. expr. ubrániť sa, obohnať sa: nemohol sa o. pred dotieravcami;

nedok. oháňať sa -a

1. k 1, 2

2. expr. usilovne (a šikovne) pracovať, činiť sa: musel sa dobre o., aby uživil rodinu

3. expr. pripomínať niečo s cieľom ťažiť z toho; vystatovať sa: o. sa známosťami

oháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie (sa) nedok.

oháňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie (sa) nedok. 1. (na koho, na čo/po kom, po čom; pred čím; čím; ø) ▶ robiť prudké pohyby rukami al. niečím okolo seba, obyč. na obranu al. na odháňanie niečoho, niekoho: o. sa nožom, mečom, zbraňou; kričal a začal sa o. rukami, päsťami; o. sa pred včelami; oháňa sa na muchu; oháňajúc sa kefou na umývanie riadu, nechtiac ma udrela; oháňal sa pravou rukou na moju dcéru; [...] neprestajne sa oháňala rukou po dotieravcovi. [B. Štrauchová]; Neznámy [na ktorého dorážali traja vlci] sa oháňal palicou a bolo vidno, že to už dlho nevydrží. [M. Zelinka]; Oháňali sme sa po osách, ktoré lákala sladkosť kvapiek na štíhlych fľašiach. [D. Hevier]
2. expr. ▶ veľa a usilovne pracovať, činiť sa; syn. obracať sa: konkurencia je veľká, musia sa poriadne o.; Obeleli mu [vlasy] od starostí, lebo mal šesť detí a bolo sa čo oháňať, aby ich uživil. [Sln 1976]
3. expr. (čím) ▶ (šikovne) narábať, zaobchádzať, pracovať s niečím, obyč. s nejakým nástrojom al. náradím; syn. obháňať sa: obratne sa oháňal kosou; vie sa o. sekerou i pílou; Čakanom a lopatou sa oháňal od rána do večera. Prospelo mu to. [Šp 2007]
4. expr. (čím, kým) ▶ priveľmi zdôrazňovať, pripomínať niečo, vystatovať sa niečím al. často, nadmieru sa zmieňovať o niečom, o niekom, obyč. s cieľom ťažiť z toho; syn. obháňať sa: o. sa pôvodom, vysokým postavením, známosťami; o. sa paragrafmi, zákonmi; politici sa často oháňajú slovami sloboda, demokracia; I keď sa majster Salius oháňa zásluhami, že skrášlil vnútro nášho farského chrámu, predsa mestský zákon je neúprosný. [A. Hykisch]; Neoháňaj sa tu stále Marekom a Mišou. V prvom rade si ty a tvoje pocity. [Z. Šulajová]
▷ dok. k 1, 4 ↗ ohnať sa

ohnať sa oženie sa oženú sa ožeň sa! ohnal sa oženúc sa ohnanie (sa) dok. 1. (na koho, na čo/po kom, po čom; pred čím; čím; ø) ▶ urobiť prudký pohyb rukou al. nejakým predmetom obyč. na obranu, na odohnanie niečoho, niekoho al. s cieľom zaútočiť: o. sa na psa; o. sa po muche, po komárovi; o. sa lakťom po útočníkovi; ohnal sa rukávom pred včelami; inštinktívne sa o. nožom; ohnala sa varechou na svojho muža; prudko sa ohnal sekerou; krava sa ohnala chvostom; Ohnala sa rukou, aby rozptýlila oblak smradu. [A. Pavelková]; Mrzia nás zbytočné vylúčenia, jedno z nich som spravil aj ja, keď som sa ohnal po súperovom hráčovi. [VNK 2002]; pren. párkrát sa oženú metlami a je po upratovaní nedôsledne pozametajú
2. expr. (čím) ▶ zdôrazniť, pripomenúť niečo, pochváliť sa niečím obyč. s cieľom vyťažiť z toho: o. sa vyššou funkciou; stačí sa o. rasizmom a nikto sa nechce do ničoho púšťať
▷ nedok. ↗ oháňať sa

oháňať sa 1. robiť prudké pohyby okolo seba, prudko niečím pohybovať (obyč. obranne) • brániť sa: oháňa sa, bráni sa rukami pred včelami • expr. šermovať • hovor. zastar. fechtovať (v blízkosti niekoho, niečoho): šermuje mu nožom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tými nožnicami! • trepať • mávať (rukami okolo seba) • expr.: šibrinkovať • šimrinkovať (robiť niečím rýchle krátke pohyby v blízkosti niečoho): šibrinkuje mu paličkou okolo nosa

2. p. usilovať sa 2 3. porov. zdôrazniť

usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)

zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom

oháňať sa, -a, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i čím) robiť prudké pohyby okolo seba, mávať niečím okolo seba, obyč. na obranu pred niekým al. niečím: Chlapec sa chce tomu brániť, oháňa sa rukami. (Fr. Kráľ) Vykrútil suchý jalovec, aby bolo sa čím oháňať. (Taj.)

2. usilovne robiť niečo, činiť sa: Každý má sa dosť čo oháňať, aby svoje ratoval. (Taj.) A teraz sa oháňajte vy, ako viete. (Kuk.) Má sa čo oháňať okolo toľkého statku. (Taj.)

3. expr. (čím) nadmerne zdôrazňovať, pripomínať: Veď vieš, ako sa vtedy na mňa oborili, ako sa oháňali vlastenectvom. (Jil.);

dok. k 1 ohnať sa

|| oháňať nár. (čo) kývaním, mávaním niečím odháňať niečo: o. muchy, ovady odháňať

ohnať sa oženie sa, ohnal sa dok.

1. (čím) zamávať na obranu al. odohnatie dakoho, dačoho: Kôň sa najprv ohnal chvostom. (Kuk.); pren. Nezabudol ešte narábať širočinou, vie sa ohnať toporom (Chrob.) pracovať.

2. odmietavo odpovedať, namietnuť, ozvať sa proti dačomu: Dajže ty mne pokoj, — ohnal sa Jakub. (Ráz.)

3. (koho, čoho, komu, čomu) ubrániť sa proti niekomu, niečomu, zbaviť sa, striasť sa, obohnať sa: Miss Rosy sa ich nemôže ohnať. (Jégé) Nemohol sa im ohnať a porobil i pri najlepších intenciách celý rad chýb. (Jégé);

nedok. oháňať sa

ogáňať p. oháňať

oháňať nedok. (ogáňať)
1. robiť prudké pohyby na obranu (pred hmyzom ap.): Odožeň jej (krave) muchi, ňeh ňeoháňa chvostom, ňemuožem dojiť (Bodorová MAR)
2. kývať, hompáľať nohami al. rukami, opálať: Čože oháňaš tima nohama? (Košťany n. Tur. MAR); Aspon po_uľici poť poriadňe, ňeogáňaj ťima ručiskama! (Pukanec LVI)
3. jzempl chytať niekoho, naháňať: Dziuki ohaňali paropkou po valaľe (M. Zalužice MCH); Keruľ naz ohaňal, ta me muśeľi ucekac (Stanča TRB); Šandar naz_ohaňau̯ u varošu (M. Zalužice MCH)
4. dávať pozor (na niekoho al. niečo), strážiť, hájiť: On má oháňat krávi (Brodské SKA); Tam ten le_sťe ohaňali niže Michalka (Riečnica KNM); Naša baba už na poľe ňechodza, ta ohaňaja dum (Dl. Lúka BAR); Uš tvuj apa ňeohaňaju, bo už umar ini (Sobrance)
L. ohaňac cintir (Sobrance) - ako posledný pochovaný „strážiť`` cintorín, pokým nezomrie niekto ďalší

oháňať sa nedok.
1. robiť prudké pohyby na obranu (napr. pred hmyzom): Kravi sa ohánali s chvóstami (Trakovice HLO); Muchi ho preukrutňe kusaľi, ta śe ohaňal s takim konarikem (Dl. Lúka BAR)
2. expr. zried. nemotorne ťažko kráčať: Ako sa to oháňaš!? (Prievidza)
3. strsl, zsl expr. usilovne a šikovne pracovať, činiť sa, starať sa: Musíme sa dobre oháňať, abi zme to spraviľi do večera (Košťany n. Tur. MAR); Teda mosev sa dobre ohánat, ket pri porátku vichovav tolko dzecí a nemav veru velkí majetek (Šípkové PIE); Mala sa ona chuďera čo oháňať, pe_ďeťi a muž narukovaní (Lapáš NIT); Oháňá sa, jako najljép mvóže (Bošáca TRČ)
4. expr. vystatovať sa, pýšiť sa: Sa ti už ľen naoháňaš tím tvojím sveďectvom! (Košťany n. Tur. MAR)

oháňať ndk
1. čo (o obilí) viať, previevať, prehadzovaním čistiť: ventilo: wegem, oháňam, opálám, prewetrugem, na wetri wysússám, wetr pohybugem, walchugem; ventilator: kdo oháňa na humňe zbožj (KS 1763); ventilo: ohánjm, wěgi, opálám (CL 1777)
2. koho odháňať, odpudzovať: vidzis, jak z szvéj pichi nyeprátzely nás ohányá chudoho, szúsi i trapi, kedz já z dakim pokoj polámal abo bez pritsíni ohányál (DŽ 1752); o. sa ndk (s) čím na čo zaháňať sa po niečom, odháňať niečo: swedek widel, kdj Velicz Matiass z paliczu se ohanal na husy (LACLAVÁ 1677); sedlacke diewčata ti zas plachtamj gak krawa s chwostem sa ohanagu (MiK 18. st)