zbehnúť dk
1. behom rýchlo prejsť al. premiestniť sa z vyššie položeného miesta na miesto nižšie položené, zhora nadol: y to wydel fatens, kdy wolara wrbicžty pryhnaly woly na uložysko, zbehnul geden dolu a opačyl, gestly chrast byl odpraweny (LIPTOV 1693); s palossem sluhowy suknyu y klobuk pretyal, widewsse to swedek, zbechnul dolu zhury ku nim (SPIŠ 1716); musyss zdržet tu gulu, aby nezbehla (AP 1771); z toho hradu rytjry y mládency vdatnj, osadiwsse hrad a priprawiwsse se w odeny, w sylné rote na Reky zbehli (HI 18. st) zaútočili;
x. pren zatim malo k wichodu sluncze se odawsse, (:Rabcžicžanski chotar:) zbehne do tohože potoka Bistri (ORAVA 1667 MŽ) smeruje
2. behom niekam zájsť; odbehnúť, zabehnúť, odskočiť: (Dorota) strapena zbehla do izby, kdezto geg maczocha czesto mjesela (P. PODHRADIE 1732); swedkowa hnedki do magera zbehla a na prahu sedicyho a plačicyho widela (pastiera) (BLATNICA 1757); tam z hrabačy ouce na tuže passgenku zbehly (BYTČA 1774); (pocestný) sa pital: daleko bi wes bola, že bi mohol do ňeg zbehnuť na noclach (DS 1795);
x. pren rozum lidsky nech sobe pospi, a mi hledme na Krista co činil, co poručil a tak se snadne zrowname a do gednostagnosti wiri zbehneme (TP 1691) uveríme
3. odkiaľ, z/od čoho utiecť, ujsť; upustiť od niečoho: kdo bi teg smluwi zbehnul a nedrzal, ma propadnut na pany fl 10 (ŽILINA 1617); zgednaly sme nowich ssrotarow, nebo prwssy zbehly; čo gestli bich zbehol, slawni magistrat krupinski bude mne moci pokutowati (KRUPINA 1702); ( 1736); ktery mister gakowu robotu zgedna, gestliže by pak tu robotu zbehel, takowy člowek ma czechmistrowy oznamity (TRSTENÁ 1759) nedorobil, nedokončil prácu
4. napuchnúť, nabehnúť, navrieť: (o woloch) kdy mu ťelo welmi zbehňe (PL 1787)
5. s čím zliať sa, zmiešať sa s niečím: co zustane na sserblicy, to wyleg a deg na test, at z olowem zbehne; muže se takowy czin a olowo z obecnu soli w capelli zbehnutj datj (OCh 17. st);
x. pren Gyrzik Sseffranecz syrotham powinen byl zaplatyty fl 20, kierez ma klasty na s. kryz nayprw przisty fl 5, posledny penize na s. Hawel porzad zbehly (ŽILINA 1553) boli vyplatené; zbiehať [-í-] ndk
1. k 1: decurro: zbjhám, dolú bežjm (KS 1763)
2. zhromažďovať: impluvium: barina, takowé mjsto, kde désstowá woda pri dome zbjhá (KS 1763)
3. k 3: kterakolwieky stranka bi zbihala, zawazek cziny takowy, abi polozil predne na chram zlatich sest (SKALICA 1726) odstupovala od zmluvy; zbehávať frekv
1. k 3: gestli by kdo zbehawal, zawazek gest; ktera bj stranka smluwj tegto zbehawala, tedj vlozyly medj sebu vinculu(m) na chram Pane fl 5 (ŽILINA 1641); ( 1659)
2. o čo uchádzať sa o niečo: swaté to ustanoweňý wígsslo, abi sa o fári kňezi zbeháwali a dle hodňegssnosťi mrawuw a umeňá cyrkewného ďelené bili (BR 1785); zbehnúť sa dk
1. behom sa zhromažďovať, behom, rýchlo sa schádzať; zoskupovať sa na jedno miesto: wtom zbehsse se dedyna, tichto in com(mit)attusow tym wycze byli (D. MOTEŠICE 1584); gestli by snad Komorowsky dediny zabral, že by hnedky se widiek zbehl (BRATISLAVA 1618 MŽ); powedel Pán k Moyžjssowi: Roztáhni ruku twú na more, aby sa zase zbehli wodi na Aegyptskych (KB 1757) zliali sa; messtanga na zwon udrely, aby se ludga zbehly (OKOLIČNÉ 1765); psy na mna sa zbehli a mna honily (SKALICA 1783); wezmi remen, obwass konowi nohu od kolena y od kopita mocne, potom kde se krew zbehne, pripal to misto horkim zelezom (RG 18. st);
x. pren k tomu cily a koncy Spasitel nass K. G. nekterych na aposstolstwj powolal, až bychom se sbehli wssickni w gednotu wiry a znamosti Syna Božiho (CO 17. st) zjednotili sa
2. stať sa, prihodiť sa, odohrať sa: gestly by sie yakowie krywdy meczy gegich podanymy zbechly, prawom aby vlozene boly (M. JÁN 1480 SČL); nepochybugeme o tom, ze Wasse M(ilos)tt slissetj raczila, czo se temito pominulimy časy w zamku Beczkowskem zbehlo (BECKOV 1608); pakli by se jaka škoda zbehla, obzvlašte pri vine spuštani, to ne panska škoda by byla (STARHRAD 1652 CM); gestli by se skoda zbehla, aneb kwalt prihodil a z pričiny teg prawo se zbehlo w teg prihodye, powinen bude dočteny pereg wen wigity (TRENČÍN 1730)
3. zraziť sa, zhustnúť: (o krvi) zraziť sa, zhustnúť: conglobatus sanqvis: do swázku zbehla se kréw (KS 1763); -ovať sa, zbiehať sa [-í-, -é-] ndk
1. k 1: ludé sa zbíhajú z Moravy, ze Sleska, též z Chorváckej zemi i ze Sedmohradkej do Trnavy idú kvúli pani peknej (ASL 1701); confluo, fluere: stekám se, scházám se, zbjhám se (KS 1763); concurro: zbehugem se (ML 1779); celý Cahir, ano y oddálené mestá a dedini zbéhagú sa, wsselikú radost a tessený okolo kaluže tég wspolku konagú (BR 1785); mjsto swaté sa menuge, kam se za gistého dna mnóstwj lidu zbjha, aby ctila sláwnost (BlR 18. st)
2. k 2: takowe poswecowany prospiwagy take proty bezbožnich lidy czarum y mnohim ginim nesstasnim prihodam, kterež se casem zbihagy (ŠV 1675)
3. (o tekutinách) zrážať sa: lac serescit: zbjhá se mléko, usedá se (KS 1763); zbehávať sa, zbehúvať sa frekv k 1: znati wam slussij, yakowe by se weczy zbehawali a nachazely pry stawu swatom manželskom: kryž, nemoczy, vskosti (BAg 1585); wogaci na lachko pripraweny se zbehawagi celi(m) ssaragom a potykagi se (KoB 1666); dywki po hrbách zbeháwali se (PT 1778); kdj nektery bohaty gest nemocnj, tu se zbehuwagi mnozy (CS 18. st); k 2: za nasseho vredu a sprawow(ani) obcze wssetkeho mesta dokonany takoweto se nasslo, ponewacž mnohokrat to se zbehawalo (L. TRNOVEC 1576); pry rybarstwy char. 4 obzwlasstne wecy se nachazegj a zbehawagj (SLK 1641-57); kdi se zburenj wetruw na mory zbehuwa (KoB 1666); kolik wecj se zbehawa pri hressenj čloweka? (LKa 1736)