Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odbehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom sa (trocha) vzdialiť: dieťa o-lo za loptou

2. hovor. (na chvíľu) odísť, odskočiť: o. z práce, o. na poštu;

pren. o. od témy odchýliť sa

3. hovor. nechať za sebou; predbehnúť: vlak ma o-l; v počtoch ho všetci o-li;

nedok. i opak. odbiehať -a, odbehávať -a, odbehúvať -a, odbehovať k 1, 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odbehnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

odbehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

odbehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ behom sa (trochu) vzdialiť od niekoho, od niečoho: o. na pár krokov, metrov; kocúr nechal myš o.; chlapec poďakuje a kamsi odbehne; deti pri prechádzke odbehli od učiteľky; nehrozí odbehnutie dieťaťa priamo pod kolesá auta?; Čo mu tým odbehnutím do lesa naznačovala? [L. Ballek]; Často sem chodí aj malé medvieďa – ak sa k nemu priblížime, trochu odbehne. [NČ 2008]
2. hovor. (odkiaľ; kam; na čo; za kým, za čím; po čo, po koho; s neurčitkom; ø) ▶ rýchlou chôdzou, behom al. dopravným prostriedkom sa odniekiaľ (na chvíľu) s nejakým cieľom vzdialiť; niekam (náhlivo) odísť; syn. odskočiť (si): na chvíľu o. z domu; o. od stola do kuchyne; o. na poštu, do lekárne; chlapec odbehol za loptou, po loptu; o. po sestru do škôlky; o. od počítača, od prania; o. telefonovať; len si odbehol na WC; z práce si nemôže iba tak o.; odbehli sa skryť pred dažďom; Na tretí deň nevydržala a odbehla za pani farárkou, lebo ju videla vo farskej záhrade strihať ruže. [P. Jaroš]; Keď som v októbri odbehol na víkend z internátu, aby som krstnej pomohol pri oberačkách, zašiel som aj k babke. [B. Šikula]
3. hovor. (čo) ▶ prekonať, zdolať (pretekárskym) behom určitú vzdialenosť, zabehnúť; syn. odbehať: o. maratón; denne v tréningu odbehne okolo 10 km; ani dnes mu nerobí problém o. dlhšiu trať; pretekár sa snažil o. svoj úsek štafety najlepšie, ako mohol; psy mali za minútu o. čo najviac kôl na dráhe s prekážkami
4. zastar. (koho, čo) ▶ nechať niekoho za sebou, ujsť niekomu, niečomu, vzdialiť sa niekomu: vlak, autobus ich odbehol; o. naložený voz, rebrinák; fotografuje prírodu a zatiaľ ju kamarátky kúsok odbehnú; pren. v učive ho spolužiaci odbehli predbehli
5. expr. (od čoho; ku komu, k čomu; ø) ▶ nezostať pri niečom pôvodne zvolenom, zmeniť smer al. objekt vnímania, odchýliť sa, odbočiť: o. od témy, od predmetu rozhovoru; hudobná skupina v poslednom čase odbehla od popu k rómskej hudbe; priznala sa, že odbehla myšlienkami; pohľad mi k nej odbehol dosť často; trošku odbehneme od cestovného ruchu k téme byrokracia; Ale už som trochu odbehol – pre gramofón platí jedno jediné: veľký vákuový zvon a podľa možností sa ho ani nedotýkať. [InZ 1999]
nedok. k 1, 2, 5odbehovať, odbehávať, odbehúvať, odbiehať


odbehovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovanie, odbiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie, zried. odbehávať, odbehúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ behom sa opakovane (trochu) vzďaľovať od niekoho, od niečoho: počas vychádzky niektoré deti odbehovali, odbiehali z dvojradu; suka pracuje pri ovciach dokonca lepšie ako pes, pretože je ostražitejšia, pohyblivá a neodbeháva od stáda; chlapec sa oslobodí a rýchlo odbieha z miesta bitky
2. hovor. (odkiaľ; kam; na čo; za kým, za čím; po koho, po čo; s neurčitkom; ø) ▶ rýchlou chôdzou, behom al. dopravným prostriedkom opakovane, častejšie sa odniekiaľ (na chvíľu) s nejakým cieľom vzďaľovať; niekam opakovane (náhlivo) odchádzať; syn. odskakovať (si): o. od sporáka, od počítača k televízoru; často o. od roboty; o. na toaletu, na cigaretku uprostred porady; o. za rodičmi, za svojimi povinnosťami; podchvíľou odbehuje po pivo a zemiakové lupienky; asistentka neustále odbiehala po písomné materiály, po kolegov; odbehovala som z roboty ohriať otcovi obed; každú chvíľu odbehávala kontrolovať deti v detskej izbe; nervózne kamsi odbehoval; Spávať budeme tu na mieste [v kolibe], každý deň nemôžeme odbehúvať do dediny. Málo by sme potom urobili. [A. Habovštiak]; Podľa tradícií by ani gazdiná nemala odbiehať od štedrovečerného stola. [PB 2010]
3. hovor. (od čoho; ku komu, k čomu; ø) ▶ nezostávať pri niečom pôvodne zvolenom, meniť smer al. objekt vnímania, odchyľovať sa, odbočovať: o. od témy; ale neodbiehajme od príbehu, od jadra rozprávania; ťažko sa dá viesť seriózna polemika, keď sa neustále odbieha od podstaty problému; vidno, že mu myseľ niekde odbeháva; chlapcov pohľad odbehúval k hračkám, k otcovi; odbiehali od vykania k tykaniu a naopak; Ale nebudem odbiehať. – Poškrabal si rukou strnisko brady, pokračoval: – Ako som vravel, mater ho vrátila nazad. [Rb 1976]
dok.odbehnúť

odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si) zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať sa vziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsť taísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si) odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť sa odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať sa odpratať sa odkapať odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sa pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať sa odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsť utiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuť zdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa stratiť sazried. odtratiť sa zmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť sa vykradnúť sa ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť vyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť sa odliezť odplúžiť sa odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiť odpáliť odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať odfrknúť odfučať odfrnknúť odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať odcválať odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať odrapčať odhrkotať odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať sa oddrgáňať sa odredikať sa odrepetiť sa odteperiť sa odťarbať sa odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať sa odkolísať sa vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa odkľuckať sa odkrivkať vykrivkať odkyvkať sa vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať odcapkať odťapkať odťupkať oddrobčiť odbadkať odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa odšúchať sa odšmochtať sa odšmotkať sa odšmatlať sa odčaptať sa odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsť vybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiť zaskočiť odskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúť šibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieť zatrieliť (rýchlo)

2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúť podbehnúť zaliať sa navrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

4. porov. zabehať sa 1


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsť prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúť zbehnúť vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sa zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiť zaskočiť odskočiť odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sa zablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúť zabočiť odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiť pozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa zarosiť sahovor. expr.: ošťať sa zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieť sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovať zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. behom, skokom rýchlo odísť, vzdialiť sa odniekiaľ al. niekam; odskočiť: Katruša odbehla do susedov po britvu. (Kuk.) Odbehla som z poľa od roboty. (Gab.) Odbehla som v jedálni s listom do kúta. (Bedn.) Iba v nedeľu a vo sviatok čo môže odbehnúť (Taj.) čo sa môže uvoľniť.

2. (koho, čo) ujsť niekomu, niečomu, nechať niekoho, niečo za sebou: Loď ho odbehla. (Kuk.) V latinčine ma spolužiaci odbehli. (Bodic.) Sestry ju (Stázku) odbehli na manetkách. (Bedn.)

3. (koho, čo; od koho, od čoho, zried. i komu) ujsť od niekoho, od niečoho; opustiť: Sluha ich odbehol v najtuhšej robote. (Tim.) Odbehla som prácu. (Šolt.) Od gazdovstva odbehol na štúdiá (Vlč.) zanechal gazdovanie a išiel študovať;

nedok. odbiehať


odbiehať, -a, -ajú nedok.

1. rýchlo sa vzdiaľovať, odchádzať (skokom): Malvínka odbieha s hrôzou, že musí zakúriť. (Jes.)

2. opak. (opätovne, častejšie) sa vzďaľovať, odskakovať, odchádzať: Žúrik chvíľami odbiehal na pohár piva. (Vaj.)

3. obyč. opak. zried. (koho, čo) vzďaľovať sa od niekoho, od niečoho, opúšťať: „Vy nás vždy odbiehate!“ rozžialilo sa dievča. (Podj.);

dok. odbehnúť

odbehnúť dok.
1. strsl behom sa (trocha) vzdialiť: Ťem obľah bou̯ úski, okolo bolo obiľia ľebo krompľe a tej krave ždi odbehle takimu chlapcovi do škode (V. Lom MK); Fše pribehľi gu koňem, fše odbehľi ďäľej (Kokava n. Rim. RS)
2. strsl, zsl na chvíľu si odskočiť, odísť: Veď ľen na chviľku som oťeľ odbiehou̯ a toľko ňešťesťá! (Dol. Lehota DK); Pret chvíľou odbehou̯ voľaďe do ďeďini (Bodorová MAR); Mosela som z domu odbehnút (Bošáca TRČ)
3. zsl zabudnúť niečo niekde a odísť; (za)nechať, stratiť: Odbehla na stole peňáze (Bošáca TRČ); On na Topolčani ušiel, kona tam odbehel a té penáze šecko minul (Beckov NMV); Dzetko hladali fajku a hovorili, že veru nevedzá, gdze hu mohli odbehnút (Šípkové PIE); Aj sekeru tam odbehóv (Lukáčovce HLO)
4. odísť od niekoho, opustiť niekoho: Ona biu̯a z jedním zosobášená a že ho odbiehu̯a (Jablonové MAL)
5. odísť, ujsť (o dopr. prostriedku): Vlag ma odbehól, vrácila som sa (Vaďovce MYJ)
6. predbehnúť niekoho (v práci, vo výkone ap.), nechať za sebou: Já som íh odbehól, lebo som ból šikovní (Vištuk MOD)

odbehávať p. odbehnúť


odbehnúť dk
1. od koho, kam behom, skokom sa vzdialiť, rýchlo odísť, odskočiť: techdy pan vrednyk odbehnul precz a zase sam druhy den pryssel (RUŽOMBEROK 1576); kun, na kterem mel nesti tu gistu med, že by odbehl (N. BODVA 1629 E); ponewadz strowy z sebu nemel, proto domuow byl wczasrano odbehel a zatym hnedky se y nawratyl (ILAVA 1635); zatim fatens od jatky odbehol asi k tretiemu domu, kde fatens ag zastal (OZDÍN 1754); zena hutori: malicke pestowat, na rukoch nossit abo kolisat, wsse musim, nemam kedi ani odbehnut (SJ 1770);
x. pren z tehoto haneny rozhnewany láski búh na krydlách wizdwiženy odbéhl (PT 1778)
2. koho, čo ujsť niekomu, niečomu, opustiť niekoho: jezdli by se prihodilo, že by mistr bez opomenuti u vrchnosti anebo pri cechu svoju ženu odbehol (B. BYSTRICA 1617 CM); Petr silnie se mu (Kristovi) zawazal: bit bj tie wssecj opustilj a odbehly, ga tie neopustim a neodbehnem (KT 1753); ženska osoba, ktera s nim odbehla, menuge sa Rosenberger Kristina (Kur 18. st)
3. čo zanechať, opustiť niečo, zriecť sa niečoho: kdyz przigde zaloba o vzeru gednoho domu, vzitek toho domu pana, ten to lepe muoz odloziti, nez by duom odbiehl anebo odbyl (ŽK 1473); Yano Mazak dopustiwsse se hrjchu a wystupku protj sweg wrchnostj, tenže grunt Mancziczowsky odbehl (P. BYSTRICA 1668); wye-ly s. y to, že p. Velicz Janossowy sjnowya swug sstatek tamže mohly odmenity a že potom na Ponikach odbehly (LACLAVÁ 1686); Daniel Csicskan kupil od wrchnosty mesta tohoto kapustnu zahradu, kteru Elizabetha Csiczkan skrze naboženstwo odbehla (ŽILINA 1702)
F. obidwa y stary y mlady w Pliessowczach nohawice odbehlj (KRUPINA 1689) vykonávali smilstvo; odbiehať [-e-, -í-] ndk k 1: aufugio: utekám, odbehám (KS 1763); k 2: transcurro: prebjhám odbehám, utekám; transfugio: ginde utekám, od gedného k druhému utekám, odbehám (KS 1763); chrobáčky od listku malinowých odbyhagu, též z ust swych hadbaw wypussčagu (BiN 1799); odbehávať frekv k 1: powinny sobe budete (manželia) zachowaty take wernost, ale tak, abi ste geden druheho neopustily a odbehawaly (AgS 1708); w nocy ze sweho aresstu do domu sweho k manželce sweg odbehawa (LIPTOV 1763); mnoha owca, kdj od pastira odbehawa (Káz 18. st)

odbehnúť odbehnúť
odbehla do jednej izby courut dans une chambre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu