vymknúť sa -e -ú -kol dok. vytrhnúť sa (význ. 1), vyšmyknúť sa: v. sa z objatia;
pren. vec sa mu v-la z rúk stratil nad ňou kontrolu, nezvládol ju;
nedok. vymkýnať sa -a, vymykať sa
vymykať sa nedok.
1. k vymknúť sa
2. odkláňať sa (význ. 2), vybočovať, nezapadať: to sa v-á z normy
vymykať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa), vymkýnať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.
vymykať sa opúšťať bežný rámec niečoho, bežný postup • vybočovať: príhoda sa vymyká, vybočuje z denného života • odkláňať sa: jeho spôsoby sa odkláňajú od normy • vzďaľovať sa: vzďaľuje sa to od zaužívaných tradícií
vymykať sa, -á, -ajú nedok. (z čoho, čomu) vymínať sa, vybočovať z rámca niečoho: Toto sa vymyká z rámca týchto skromných obrázkov. (Vans.) Príhoda sa vymykala programu večera. (Jil.) Môj dôvod sa vymyká rozumnému vysvetleniu. (Karv.)
vymyknúť dk 1. prudkým pohybom, nasilu vytrhnúť: eripere: wymiknauti (PD 18. st) 2. expr oslobodiť sa, uniknúť: stalo se, že gak klietku zapomenuli zatvoriti, mili ptaček wimikol z klietky (MS 1749); on (Andráš) wssak predce tak, gako ptak, osjdlem sobe položenjm sstestliwe wimiknul (PT 1796); -ať, -ávať ndk/frekv k 1: eripere: wymikati; eripere: wymikáwati (PD 18. st); vymykať sa ndk expr: oslobodzovať sa: elabor: oslobozugem sa, wymjkám sa (KS 1763) F. s tég opatrownika nedbanliwosty začala owečka tá bugnet, od oču gse wimikat a náhliwe padat (PeP 1771) vymkýnala sa spod kontroly