Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišiel • keďže • keď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebou • hovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženou • zastar. síce (Dobšinský) • nespis.: nakoľko • poneváč

2. p. alebo 1 3. p. že 2

síce p. lebo 1

síce spoj.

1. priraď. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí; tvorí spojkové dvojice síce ... ale, síce ... no, síce ... lenže: To sú síce pekné reči, ale nič viac. (Min.) Ťažko to síce šlo, no dorozumeli sme sa. (Stod.) Meštral poťahuje síce od mora, lenže tento kút mu je z cesty. (Kuk.)

2. podraď. uvádza prípustkovú vetu (= hoci); tvorí spojkové dvojice síce ... a (ale) predsa (jednako): Svoreň síce len ku koncu venoval pozornosť slovám ženiným, a predsa neboli ony bez účinku. (Kuk.) Má síce celkom výhodné zamestnanie, ale jednako sa neštíti škodiť otcovi. (Al.)

3. zastar. lebo: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. (Dobš.)

4. používa sa nenáležite v spojkovom výraze „a síce“ miesto a to

síce, sic
I. spoj prir
1. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí, tvorí spojkové dvojice síce ... ale: telo pak me chcem a zadam, aby do zemy, s ktereg wzano gest, pocztywo sycze, ale bez welkeg utrowy a pompy pochowalo (BRATISLAVA 1667); mala sic twar malowanu, ale w srdcy zlosti (GV 1755); robota se syce začala, ale pro predgmenowanu prekažku zanechana byla (BELÁ 1773)
2. v spojkovom výraze a síce má vysvetľovací, bližšie určovací charakter: hogna hostina skwostne ma gedla, ne bez zweryny, a sjce rozlične fogasse (KoB 1666); Jano Uhliar kupil yrek yrekom dwa taliky: geden od Maczaka a druhi od Sudy, a to syce za fl 4 d 30 (OČOVÁ 1692); aby se huffy na gisté mjsta w kostele poradne rozdelili, a syce osobitne mužowé od ženského pohlawj (UKK 1768); kvetini na lahodnem teplom čase, a sice wečerom se presadzouat magj (PR 18. st)
II. čast pobáda na súhlas s hovoriacim, zaiste, pravda: tak jest síce, tak, že lepšie se drevo v zime kála (ASL 1672); qvidem: syce, zagjste (KS 1763); tak jest síce pravda, štestí jest dobrý host (ASL 1781)