krivička -ky -čiek ž. zdrob.
krivica i krivic ž. (krivlica) 1. hrubá zakrivená palica, krivuľa: Starí luďie sa podopierajú krivicou (Návojovce TOP); krivica (Šuľa MK) 2. krivé al. zakrivené a. drevo: Krivice sa krivie drevá ot príroďi aľebo ih musíme dokriva urobeť (Pukanec LVI); Otéc kúpili krivlice na sane (Vaďovce MYJ) b. obyč. mn. č. časti saní: Najprf sa to otesau̯o a potom sa napou̯i prerezau̯o, tagže bili ti krivice (Hlboké SEN); Krivice boli višmíkané, len sa tag blíščali (Rakovice PIE); Napretku mali sane krivice (Trakovice HLO); Dve krivice v jedno spojené zovú sa saňami (Bošáca TRČ) 3. spodná zakrivená časť detskej kolísky: krivic (Kameňany REV) 4. väčšia varecha so zakrivenou rukoväťou (potrebná pri varení lekváru): krivica (Nitr. Hrádok NZ) 5. mlyn. ohnutá doska na obvode mlynského kolesa: Koleso bulo zložené po krajoh z dubovích fošní, krivíc (Dol. Súča TRČ); krivica (Prievidza) 6. bočná rámová časť valca, ktorým sa valcuje pole: krivica (Prievidza) 7. vyrytá zakrivená čiara, tenký žliabok (napr. na ľade): Jane, poďme rezat krivice, šak je led dost tlustí a ti máš lepší potkofki jak já (Skalica); krivička ž. zdrob. expr. k 2: krivički (Štefanov SEN)