Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prekŕmiť -i dok. príliš nakŕmiť al. vykŕmiť: p. dieťa;

nedok. prekrmovať

prekŕmiť -mi -mia (ne)prekŕm! -mil -miac -mený -menie dok.

prekŕmiť sa -mi sa -mia sa (ne)prekŕm sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.

prekŕmiť, -i, -ia dok. (čo, koho) príliš nakŕmiť, nadmieru vykŕmiť: p. ošípanú, kravu; prekŕmené dieťa;

nedok. prekrmovať, -uje, -ujú

prekarmiť p. prekŕmiť

prekŕmiť dok. (prekarmic) príliš nakŕmiť al. vykŕmiť: Dve kuški mu skapali, šva ich tak prekrmil (Lubeník REV); Ke_dostal ten kón tú koliku, to hovorili, že ochvácení - to teda pravda nebola, to ból pretáhnutí alebo ból prekŕmení, lebo suchého sa nažral (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Śviňu me tak prekarmiľi, co bula čista slaňina (Bracovce MCH)