protiva, -y, -tív ž. trochu zastar. protiklad, rozpor, protirečenie, kontrast, opak niečoho;
v mn. č. protivy navzájom si odporujúce, protikladné názory, veci, vlastnosti ap.: V protive a doterajšou zvyklosťou. (Letz) (Bratia) boli jeden druhému úplnou protivou. (Záb.) Tak idú protivy životom ľudským. (Vaj.) Smrť zmierila veľké protivy. (Bodic.) Protivy nebijú toľme do očí. (Kuk.) Kto by tie protivy, čo svetom vládnu, neskúsil. (Sládk.); tvoriť p-y protiklady; stavať niečo do p-y do protikladu; byť v p-e s niečím v rozpore; ostré protivy národnostné (Vlč.) rozpory; vyrovnať p-y (Jégé)