Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kvetina -y -tín ž. kvet (význ. 2);

kvetinový príd.: k-á záhrada, k. stolík;

kvetinka -y -niek ž.

kvetinka -ky -niek ž. zdrob.

kvetina -ny -tín ž. ▶ ozdobná al. kvitnúca rastlina; syn. kvet: krásna, červená k.; izbová, okrasná k.; cibuľovité, vzácne kvetiny; záhrada plná kvetín; predaj, výsadba kvetín; ošetrovanie, zalievanie kvetín; pestovať kvetiny v byte, v záhradke; nosiť kvetinu v gombíkovej dierke; Bola to presne taká farba, akú má sibírsky konský šťaveľ, kvetina, ktorá vládne tundre. [I. Izakovič] ◘ fraz. ženu ani kvetinou neudrieš žene nijako, ničím nesmieš ublížiť ▷ zdrob. ↗ kvetinka

kvetinka -ky -niek ž. 1. zdrob. ▶ kvet: kytička pestrých kvetiniek vo váze; dať mame jej obľúbené kvetinky; V šatách z jemnej čipky vyzerala ako kvetinka - a keby len vyzerala, ešte tak aj voňala. [D. Dušek]
2. expr. ▶ jemná, citlivá, mierna dievčina al. (mladá) žena: nebola to žiadna nežná k.; Ideálom [v 17. storočí] už nebol muž - silák, ale poletujúci motýľ, a žena - krehká kvetinka. [Zd 2007]
◘ fraz. kvetinka moja! oslovenie blízkej osoby, dievčaťa al. ženy, vyjadrujúce lásku a nehu

kvetina, -y, -tín ž. rastlina pestovaná pre pekný kvet alebo pre pekné listy;

kvetinový príd.: k-á hriadka, záhrada vysadená kvetmi; k-á ozdoba z kvetov; k. stolík na kvetiny;

kvetinka, -y, -niek ž. zdrob.

kvetina ž. jzsl, snitr kvitnúca rastlina, ozdobný kvet pestovaný aj v kvetináči: Nochťíki su pekná kveťina (Bánovce n. Bebr.); Staré bapki zbírali tam, čo tí dzeci rosipali tan tí kvecini (Ružindol TRN); Okná sú plné kvecín (Vaďovce MYJ); kvetinka ž. zdrob. expr. kvetinka (Lukáčovce HLO); kvetinový príd.: Máji nosá čeli najvác kvecinového madu (Trakovice HLO); Záhraňňíg dobre pohnojeu̯ kveťinové hrátki (Bánovce n. Bebr.)