Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oponovať nedok.

1. protirečiť istému názoru (v diskusii ap.): o. učiteľovi; vždy a všade o-l

2. byť oponentom (význ. 2): o. správu o výskumnej úlohe

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oponovať ‑uje ‑ujú nedok.

oponovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok.

oponovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok.lat.1. ((proti) komu, (proti) čomu (čím)) ▶ uvádzať námietky, výhrady proti niekomu, niečomu; vyjadrovať opačný názor na niečo, niekoho, odporovať; syn. protirečiť: odvážne, rozhorčene o.; o. kritike logickými argumentmi; o. proti vyzbrojovaniu krajiny; nikto sa jej neodvážil o.; oponoval som mu, ale zbytočne; skriptá neboli oficiálne oponované; Ako mapár a čatár v zálohe som si dovolil oponovať generálovi profesorovi. [L. Ťažký]
2. odb. (čo) ▶ hodnotiť ako oponent, byť oponentom, oficiálne určeným posudzovateľom záverečnej študijnej práce, vedeckej práce al. odborného dokumentu: kvalifikovane o. diplomové, rigorózne práce; agentúra poskytuje financie na oponované projekty
dok. k 2zoponovať

oponovať nedok. (komu, čomu; ~)

1. odporovať (v diskusii)

2. odb. byť oponentom 2; (čo) posudzovať ako oponent 2: o. pri vedeckej obhajobe; – o. dizertačnú prácu

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť sa vystríhať sa vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať sa odporovať klásť odpor vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovať protirečiť protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiť odporovať oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať sa ohradzovať sa protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sa priečiť sa stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať sa háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadné zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiť byť proti stavať sa proti (niečomu) • protestovať namietať oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sa nezrovnávať sa protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sa priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávať odvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičomhovor. expr.: papuľovať pyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!odporovať protirečiť oponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje


oponovať p. protirečiť 1, odporovať 1


protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovať nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovať viesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietať mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť sa vzdorovať vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sa priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oponovať, -uje, -ujú nedok. (komu, čomu i bezpredm.) odporovať niekomu, stavať sa proti niekomu, niečomu, nesúhlasiť s niekým, s niečím, protirečiť, byť v opozícii, najmä v diskusiách: oponovala svojmu mužovi (Jes-á); Slovensko oponujúce peštianskemu snemu (Vlč.); I ja oponujem celý život. (Vaj.)

oponovať ndk lat odporovať, protiviť sa: sam Junasz Mihály any geho otec Junasz András neopponowal a neprotiwil (sa), ale executiu slobodne dopustili (SUČANY 1757); o. sa stavať sa proti niečomu: ze se (Andrej Mukušek) opponowal proty Andrassowy dworskemu, geho bigicze, (odsudzuje sa) in flor 40 (ILAVA 1660); kdo by se pak oponowal a nedal by takowe drevo na spoločne dobruo obratit, ma bit mulctuwani simili poena (LIPTOV 1716); pakli by jse nekdo z vyžšiho stavu v tej veci oponoval, protivil (MB 1759); zeme, strani kterich se pan Tomcsany ze swimi cointeresantnimi roku pominuleho opponoval (DRAŽKOVCE 1767)

Zvukové nahrávky niektorých slov

oponovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu