motivovaný [-t-] -ná -né príd.
motivovaný [-t-] -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší i psych. ▶ majúci motiváciu, motív, pohnútku podnecujúcu na dosiahnutie určitého cieľa al. výsledku: m. pracovník, zamestnanec ktorý má chuť pracovať a tvorivo sa realizovať; finančne nedostatočne motivovaní pedagógovia; dať dokopy tím motivovaných ľudí, ktorí sa chcú vzdelávať a napredovať; súperi viac trénovali a boli motivovanejší 2. lingv. ▶ utvorený na základe formálno-obsahovej súvislosti, motivovanosti s iným, východiskovým slovom: motivované slovo, pomenovanie ▷ ↗ i motivovať
motivovaný príd. ‹l› lingv. m-é pomenovanie ktorého základ spájame s iným slovom, opisné