Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

konať nedok.

1. robiť (význ. 2), uskutočňovať, vykonávať (nejakú činnosť): k. si svoju povinnosť; k. nečestne; treba k. byť aktívny; k. z lásky; morálne k-nie

2. vybavovať: k. si pas

k. pokánie kajať sa;

opak. konávať -a

// konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;

opak. konávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
konať ‑á ‑ajú nedok.; konať sa

*jednaťspráv. konať, rokovať, zaobchádzať, správať sa


konať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.


konať sa -ná sa -najú sa -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

*jednať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. 1. (ako; ø) správ.konať: j. čestne správ. konať čestne; motív jednania správ. motív konania
2. (s kým) správ.rokovať: j. s bankou správ. rokovať s bankou
3. (s kým ako) správ.správať sa (k niekomu nejako): takto nemôžete j. s podriadenými správ. takto sa nemôžete správať k podriadeným; nejednali s nami korektne správ. nesprávali sa k nám korektne; arogantné jednanie správ. arogantné správanie


konanie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ spôsob vykonávania niečoho; činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho: svojvoľné, nečestné k.; súhlasiť s konaním niekoho; byť zodpovedný za svoje k.; uvedomiť si nesprávnosť svojho konania; čo ovplyvňuje k. ľudí?; Ak niekto motivuje svoje konanie bezprostrednou vidinou šťastia, obyčajne ho nikdy nedosiahne. [E. Dzvoník]; Turisti neuváženým konaním pridávajú prácu tým, ktorí v horskom teréne zachraňujú ľudské životy. [Sme 1997]
2. i práv. ▶ súhrn všetkých úkonov súdu al. inej inštitúcie a zúčastnených strán: trestné, rozvodové, dedičské, exekučné k.; oponentské, stavebné k.; výberové k. konkurz; prijímacie k. prijímacie skúšky; pripomienkové k. procedúra pri schvaľovaní zákona; náhrada trov konania; prieťahy v súdnom konaní; výsledky konaní o udelenie licencií; podať návrh na vyvlastňovacie k.geod. konanie o námietkach obnova katastrálneho operátu novým mapovaním al. skrátenou formou, v rámci ktorej sa predloží nový katastrálny operát na verejné nahliadnutie
▷ ↗ i konať


konať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. (ako; čo; ø) ▶ zaoberať sa istou činnosťou, vedome niečo vykonávať: k. správne, čestne; k. unáhlene, protizákonne; k. pudovo; k. v mene vlády; k. v súlade s predpismi; k. v zhode so svojím svedomím; k. v záujme občanov; treba bezodkladne k.; koncert konaný v rámci festivalu; začnite si k. svoju povinnosť; Sloboda je možnosť konať dobro i zlo. [Anton Hlinka]; Najlepším vychovávateľom sú krajné životné situácie. Človek pritlačený k stene musí konať. [P. Andruška]konať pokánie ľutovať svoje hriechy, kajať sa ◘ fraz. konať na vlastnú päsť a) konať bez cudzej pomoci, samostatne b) konať svojvoľne ▷ opak. konávať -va -vajú -val


konať sa -ná sa -najú sa -nal sa -najúci sa -nanie sa nedok. ▶ uskutočňovať sa v určitom čase: podujatie sa koná tretíkrát; oslava sa konala na počesť jeho narodenín; na námestí sa konajú trhy; v meste sa konali hradné slávnosti; Na záver fašiangovej zábavy sa konalo pochovávanie basy. [J. Skladaná]opak. konávať sa -va sa -vajú sa -val sa

-ať/2080373±257 2.15: verbá inf. nedok. 1192872→1192939
+58
−39
m/95482→95549
+58
−39
hr/21853 pracov/17188 hľad/16750 pokračov/15464 čak/11776 rozpráv/11220 kon/10890 sledov/10170 pís/9649 čít/9215 použív/9192 bojov/8133 (4758/945890)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sa byť uskutočňovať sa realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať sa prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť sa mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať sa prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

3. správ. zaobchádzať, vychádzať


konať sa stávať sa skutkom • byť uskutočňovať sa realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sa diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehať pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sa uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať sa míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežať letieť utekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť sa ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzať vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonať robiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať sa prehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať sa tiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sa rozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajomviesť ťahať sa tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru?kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušenediať sa robiť sa odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veciuskutočňovať sa konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnaný mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieť drhnúť hrdlačiť moriť sa mordovať sa lopotiť lopotiť sa chlopotiť sa klopotiť sa mozoliť otročiť nádenníčiť plahočiť sa hrdlovať hlušiť robotiť robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať potiť sa šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkať šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať sa ťahať saexpr.: smoliť potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiť látať vyrábať dávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekať súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sa šiplať sa prplať sa paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať sa ondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovať realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovať konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovať vyrábať dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať muštrovať porábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriť utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovať montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiť zberať zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovať faldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiť konať činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

konať, -á, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) robiť, činiť, vykonávať nejakú činnosť: k. svoju povinnosť, k. svedomite svoju prácu; k. dobro; k. (vojenskú) službu; k. podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; k. podľa svojho presvedčenia; k. podlo, nečestne; k. rozvážne, rázne; k. podľa vôle niekoho, podľa svojej vôle; k. na vlastnú päsť bez cudzej rady a pomoci; koná podľa svojej hlavy odmieta cudziu radu; nehovoriť, ale konať; k. cestu cestovať; Radšej som konal než kričal. (Kal.) Či si konal ako čestný človek? (Kuk.)

2. hovor. (komu čo) vybavovať na úrade: k. si povolenie, k. si pas; Ide svojej dcére konať rozsobáš. (Kuk.) Tak si prídu konať kus chleba aj iní (Ráz.) hľadať zamestnanie;

opak. konávať, -a, -ajú

|| konať sa

1. byť, uskutočňovať sa: koná sa schôdzka, slávnosť; predstavenie sa nekoná; Mali sa už konať ohlášky. (Kuk.)

2. nár. ustávať sa: Neviem, či sa sem darmo nekonám. (Tim.)

konať nedok.
1. robiť, vykonávať: Len konaj to, šva či kážem! (Kameňany REV)
2. vybavovať, zaobstarávať: Daň sa plaťila na župnom úraďe, hňeť, keť konal podomovu kňišku (Bobrov NÁM); Tak potom to konala (Stankovany RUŽ); Hňeť si konau̯ pas do Ameriki (Závadka n. Hron. BRE)
3. dojednávať svadbu: konať (V. Lehôtka PDZ)
4. zomierať, skonávať: Néďi dnu, bo néna uš konajú (Revúca); Konal, aľe mu prervaľi konaňe (Dl. Lúka BAR); No ta jag uš konal, že umiral, ta iśče hutoril (Vranov); Priňeslam mľika, uun uš kona (Sobrance)

konať ndk
1. vykonávať nej. činnosť: (úradné) gednany czynity a konaty (SUČANY 1579); newedyel, czo ony mezy sebu konagy a robya (s. l. 16. st); máte prigýťi žeň konaťi (CC 1655) žať; aurad konatj (SP 1696) zastávať; tu powinost nekonal, kteru ga musim konaty (s. l. 1764); mame i panštinu konat (L. MARA 1777 LP) robiť na panskom
2. vybavovať úradnou cestou, pojednávať, rokovať: mohl by to prawem konati (ŽK 1473) vybavovať na súde; posslete posla na ratunk, ktery wasse weczy bude tam konat (BZOVÍK 1608) vybavovať; (s maliarom) sme konali strany pozlaczeny halek k wiezi (ŽILINA 1617); ssel k geg panu otcy a konal o manželstwi (ŠTÍTNIK 1700)
3. ukonávať, unavovať, vyčerpávať: v jesen pre jeho pracu sme sobe ani stebla nezasiali, nebo nas svojou pracou kona (POLOMA 1649 LP)
4. skonávať: (človek) w smrtedlneg nemoci ležice guss, guss ma konati a umirati (MK 18. st); k. sa
1. uskutočňovať sa, prebiehať: takowa pre se konala (P. ĽUPČA 1596); discursy latinskim yazikem se konali (MARTIN 1731); contrakty magu se pred uradem konaty a dokonaty (BELÁ 1773)
2. vyjednávať, pokonávať sa: z mlinarom konat sa chczel (VELIČNÁ 1724); s podanima o arendu sa konal y dokonal (HLOHOVEC 1743)
3. namáhať sa, usilovať sa: darmo se koná, ktery (Boha) swogym rozumem chte wywažit (PP 1734)

konať konať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale ja budem konať mais moi, je vais agir
ani konať ako deti ni agir en enfants
hranice, bolo treba konať la frontière, il fallait agir
konať jednotne pre záchranu agir de concert pour le salut
nechať ju voľne konať la laisser libre d'agir
nevyhnutnosti a konať iba la nécessité et n'agir qu'
teda treba konať ináč fallait donc agir autrement
záchranu, aspoň nechajte konať salut, au moins laissez agir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu