divočina -y -čín ž. divá príroda: nepreniknuteľná, pustá d.
divočina -ny ž.
divočina -ny ž. 1. ▶ príroda nedotknutá človekom, civilizáciou; divo rastúce lesy, húštiny, nekultivovaná zem: rozľahlá, neprístupná, panenská d.; nádherná aljašská d.; druhové rozmanitosti divočiny; cestovanie, putovanie po divočine; ponoriť sa do tajov juhoamerickej divočiny; z pôvodných lesov ostali iba ostrovčeky divočiny; Pani Gertrúda sa zadívala pred kone na svahy hôr. Divočina. Och, aká divočina! [L. Ťažký] 2. expr. ▶ prostredie al. situácia vyznačujúce sa samopašnosťou, neviazanosťou, divokosťou: diskotéková d.; Chce odísť, lebo každý druhý deň sa tu niekto pobije a ona nebola zvyknutá na takú divočinu. [K. Jarunková]
divina divá zver; mäso z nej • zverina: predaj diviny, zveriny • hovor. divočina (mäso z diviny)
divočina 1. p. divina 2. p. džungľa 1
džungľa 1. hustý, ťažko prístupný tropický les: africká džungľa • divočina (divá príroda): nepreniknuteľná divočina • prales (les nedotknutý ľudským zásahom)
2. p. zmätok 2
divočina, -y, -čín ž.
1. (bez mn. č.) mäso z divej zveri, divina;
2. pustá, nekultivovaná krajina, divo rastúce húštiny, lesy: neprístupná, tropická d.
divecina p. divočina
divočina ž. (ďivecina, dživecina) 1. divá zver: F snahu višlakuvav tú divočinu (Brestovany TRN); ďivočina (St. Hory BB); divočina (Ardanovce HLO) 2. mäso z divej zveri: Maľi zme ďivočinu na obet (St. Hory BB); Dživecina se obišéjne pacuje (Kameňany REV); To takú chud malo jako dzivočina (Bučany HLO); dživäšina (Brusník REV); ďivecina (Mur. Dl. Lúka REV) 3. včel. bunky súša mimo stavby rámika: Na poslenném rámiku robá ščeli dzivočinu (Vaďovce MYJ); ďivočina (Poltár RS, Laskomerské BB); dzivočina (Fintice PRE) 4. vin. planý vinič používaný ako podpník pri štepení na zeleno: Visádzaľi ďivočinu a pošťepiľi to priamo na koreňi (Hor. Strehová MK)
dživecina p. divočina
divočina ž 1. divá zver: ferina: zwerina, djwočina (KS 1763) 2. mäso z diviaka: aprugna: diwočina (KS 1763) 3. expr divokosť, ukrutnosť: howada djwočinu, hltawost, lakomstwy skládagu (MP 1718); feritas: diwočina, ukrutnosť (AP 1769)