dedovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo (význ. 2, 3): otcovská d., zveľaďovať d.; národná d.
dedovizeň -zne -zní ž.
dedovizeň -zne ž. kniž. 1. ▶ pozostalosť po predkoch; syn. dedičstvo: prevziať, zveľaďovať d.; Gazdovstvo treba ratovať, dedovizeň zachrániť. [V. Mináč]; Starý sedliak súhlasil, aby sa syn podujal na prestavbu dedovizne. [P. Andruška]; pren. d. minulosti čo nám ostalo po predkoch 2. ▶ krajina, v ktorej sa človek narodil, domov, vlasť; syn. otčina, otcovizeň: opustiť svoju d.; nezabudnúť na svoju d.
dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch • kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň
2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň • kniž.: odkaz • posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz
dedovizeň p. dedičstvo 1, 2
dedovizeň, -zne ž. dedičstvo, pozostalosť po predkoch: brániť si svoju dedovizeň (Ráz.)
dedovina i dedovizeň ž. csl pozostalosť po predkoch: Premárňou̯ si celú ďedovizeň (Prievidza); To ešte našä dedovizen (Kameňany REV); Nesceli ten háj predat, že je to dzedovina (Brestovany TRN); dzedovina (Remeniny GIR)
dedizna p. dedovizeň
dedovizeň, dedovizna, dedizna ž práv (nehnuteľný) majetok zdedený po predkoch: dom yakžto dedowiznu swoyu pustil J. Benedickemu; syroti diediznu otcze sweho wyhledawagi (P. ĽUPČA 1587; 1591); domluwagice se o swu dedowjzen (P. BYSTRICA 1668); dedowizne otczowskeg (TRENČÍN 1742); -vizný príd starootcovský: wsseczek statek dedowiznj gest rozdeleny mezj timj dwema sestramj; w pričine statku gak dedowizneho a babizenskeho (ŽILINA 1621; 1695); abi geho čzastku dedowiznu oddal (JASENICA 1704)