Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ale

I. spoj. priraď.

1. vyj. odporovací vzťah, no: starý, a. jarý; pomaly, a. iste; vo výraze síce – a. s odtienkom prípustky: slnko síce svietilo, a. fúkal studený vietor

2. nielen – a. aj/i, v zápore nielen – ale ani vyj. stupňovací vzťah: plán sme nielen splnili, ale aj/i prekročili; nielenže neprišiel, a. sa ani neozval

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu: nepovedal nič, a. celkom nič; môžem ísť s vami? a. áno; vy ste a. dobrý!

2. expr. i aleže uvádza zvol. vetu so silným citovým zafarbením: a. ste mi vyviedli! aleže sa držíte!

3. pričleňuje vetný člen al. vetu: prišiel, a. iba na chvíľu

4. hovor. a. kde(že), a. čo(by), a. ba vyj. zápor, odmietnutie; vôbec nie, ešteže čo: ste už hladní? a. kde(že)!

III. cit. vyj. začudovanie: a., a., kde sa tu beriete?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ale spoj., čast. i cit.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale aj spoj. priraďovacia


ale, ále cit.


ale jednako spoj. priraďovacia


ale predsa spoj. priraďovacia


ale spoj. priraďovacia

ale čast.


nielenale ešte (aj) spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenale i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenžeale i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

ale1 spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. no: malý, ale šikovný; zotmelo sa, ale lampy nesvietili
2. ako súčasť dvojčlennej spojky síce - ale ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky: síce mrholilo, ale chladno nebolo; Po liečbe mnohí síce neabstinujú, ale žijú triezvo. [Pd 1994]; Stránka je síce komerčná, ale obsahuje mnoho informácií. [InZ 1999]
3. ako súčasť dvojčlenných spojok nielen(že) - ale aj, nielen(že) - ale i, v zápore nielen(že) - ale ani ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: nielen deti, ale aj dospelí sa báli; stres nielenže nepridáva na kráse, ale ani na zdraví; nielenže neprišiel, ale ani nezavolal; téma oslovuje nielen mňa, ale i mojich kolegov; Levanduľový olej nielenže odstráni únavu, ale zdvihne aj náladu. [VNK 2002]

ale2 čast. 1. ▶ zdôrazňuje emocionálnosť nasledujúceho výrazu, výpovede; syn. ozaj, skutočne: neurobil nič, ale naozaj nič; ale sme sa narobili!; ale sa nám to podarilo!
2. expr. ▶ zdôrazňuje výzvu, prosbu, upozornenie; syn. aleže: ale čo to robíte, deti!; ale nebuďte taká prísna!; Ale o čo všetko prídete! [InZ 2001]
3. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext al. situáciu s odporovacím významom: ale návod, ten si prečítal?
4. ▶ zdôrazňuje protichodnú odpoveď; syn. ba: však to neprezradíš?! - ale prezradím
5. hovor. v spojeniach ale kdeže, ale čoby, ale ba ▶ zdôrazňuje zápor, odmietnutie; syn. vôbec nie: podarilo sa to opraviť? - ale kdeže, ale čoby!
6. obyč. po zápornej otázke ▶ zdôrazňuje kladnú odpoveď; syn. ba: nepozvali ho? - ale áno


ale3, ále cit. 1. ▶ vyjadruje začudovanie, rozpaky, iróniu: ale, to je prekvapenie!; ále, to sa vám podarilo?!; Čo sa stalo, Augustín? Ále... nič... nič, - ošíva sa organista. [Š. Žáry]
2. ▶ vyjadruje varovanie: ale, nie že to pokazíš!; Ale, ale, ale! A načo si sem prišiel? [V. Šikula]


ovsiskoovsenisko *ovšemspráv. pravda, však, áno, ale

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ále/151501±664: substantíva (nesklonné) m. živ. 0→40
+28
−21
Tále/0→40
+28
−21

-ale/839281±85 2.63: substantíva m. neživ. L sg. 12310→12172
+36
−35
futbale/3474 festivale/2707 obale/936 intervale/751 zápale/532 návale/528 Montreale/473 volejbale/437 basketbale/418 vale/204 Reale/199 eurovale/155 svale/147 (51/1211)

-ale/839281±85 6.31: substantíva s. L sg. 403 brale/205 Buffale/120 hale/27 rogale/22 čembale/19 (2/10)

-ale/839281±85 33.01: substantíva ž. D sg. 820→737
+14
−0
hale/319 skale/261 povale/128 pochvale/15 (4/14)

-ale/839281±85: substantíva m. živ. N sg. 0→89
+6
−18
Hale/0→83
+0
−14
(1/6)

-e/22989619±26198 18.63: interjekcie 10200→10042
+75
−74
panebože/3034→3052
+0
−4
bože/1506 kristepane/1436 vitajte/1401 nože/906 he/535 nate/259 ahojte/197 kriste/157 ave/270→142
+54
−58
čaute/130 hajde/71 ale/49 (15/201)

-le/1395074±2037: interjekcie 49 ale/49

-le/1395074±2037: partikuly 101623 ale/101623

ale [ejl] neskl. m. ‹a› potrav. angl. silno alkoholizované svetlé pivo

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsa a predsa ale predsa predsa však no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednako a jednako ale jednako no jednako jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učiliba ibaže len lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkým naproti tomu zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozaj naozaj skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi tak tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolo zozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlo okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: ale jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


ba 1. zdôrazňuje kladnú odpoveď (najmä po zápornej otázke), zdôrazňuje popieranie predchádzajúcej výpovede • ale: Nestretli ste ho? – Ba, ale áno. Nepôjdeš? – Ba pôjdem. Však to neurobíš?! – Ale urobím.

2. p. aj 1 3. p. dokonca 1


naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrýrozhodne: rozhodne to nemá ľahkéale: tí sú ale dobrínaozajstnehovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otecozaj ozajstnehovor. ozajskynár.: ozajst naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá prácaveruexpr.: veruže verubože verabože verabohuzried. hejverupoet. ver'nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliťfaktickyhovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevidelivôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujemexpr.: namojpravdu namojveru namojdušufraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desaťexpr.: prisámbohu prisámboh prisámfakt prisámvačku prisám bohuprisahám bohuprisám bohuotcuprisahám bohuotcuprisám bohuotcu otcuprisahám otcuprisám otcu-materiexpr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačínár.: ačida ačidali


veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj skutočne vskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanuž takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťiste isto istotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľne prirodzene samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravda pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriam priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťže ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruže verabohu verabože verubože javerunár.: vera veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušu namojveru namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čida čidaže čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťu bisťubohu bohuprisám bohuprisahám bohuotcuprisám bohuotcuprisahám otcuprisám otcuprisahám bohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisám prisámboh prisámbohu prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)


však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenže lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veď lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakver všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakáno všakpravdanár. šaknespráv. že

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i)význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár.význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)

ale
I. spoj.
A. priraď.
1. csl vyjadruje
a. odporovací vzťah: To sa takie ako vidli, aľe zohnuťie (Tek. Breznica NB); Nu smrďelo to (masť), aľe pomohlo (Žaškov DK); Aj bes toho bi sme sa boľi obešľi, aľe tedi to bol tu takí zvik (Podmanín PB); Každí ďeň trá robíme, ale čil som len sám (Semerovo HUR); To ňebulo u naz doma, aľe u trecich sušedoch (Rozhanovce KOŠ); Veśľi zme do jarku, aľe z jarku ňedajbože vinsc (Torysa SAB)
b. v zlož. spoj. ale iba, ale len odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia: Pozďejšie sa nám Čierna Hora podala, aľe iba na rok (V. Lom MK); Mohél ít, ale len na Fijume (Myslenice MOD); Tu v Bugľofci hraľi, aľe ľem na takej luke (Buglovce LVO)
c. v zlož. spoj. ale predsa a v dvojčl. spoj. síce - ale odporovací vzťah s odtienkom prípustky: Krava je dobrá, aľe preca sa mi ňešikuje (Chlebnice DK); Ja som síce tam bou̯, ale neviem o ničom (St. Hory BB); Dos taško sa hladalo, ale preca len hladali (Modranka TRN)
2. csl v zlož. spoj. ale aj, ale i, ale ani a v dvojčl. spoj. aj - ale aj, nielen - ale, nielen - ale aj, nielen - ale i, nielen - ale ani vyjadruje stupňovací vzťah: Páľenuo, to si rozmerali chlapi, aľe aj ženi s toho dostáľi (Lišov KRU); To miseľi biťi aj koňe dobrie, aľe aj furman miseu̯ vládaťi (Kokava n. Rim. RS); Tak sa potom kceli vivŕšiď ňiele_na ďieuki, ale na celej ďeďine (Podkonice BB); Ňieľen peňiaze, aľe aňi fľašku za tú robotu ňezau̯ (Socovce MAR); Šak to ňeňi iba zábava, ale aj robota poránná (Opatová TRČ); Tancovaľi ňeľem dzeuki, aľe i ženi (Rankovce KOŠ)
B. podraď. csl je súčasťou dvojčl. spoj. čo aj - ale, aj čo - ale, čo i - ale, hoc(i) - ale, bár(s) aj - ale, bár i - ale ap., ktoré vyjadrujú prípustkový al. podmienkový vzťah (s odtienkom krajnej podmienky): Čuo si aj poľeží, aľe tú robotu si pilnuje (Malatiná DK); Aj čuo bola ešťe tma, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Hodz aj som tam ňebou̯, aľe preca viem (Lipt. Ján LM); Bár aj je malí, aľe má silu (Papradno PB); Hodz bulo gazdofstvo, aľe ozdaj na prebitek tiž ňebulo (Baldovce LVO)
II. čast.
1. csl, strsl expr. i aleže (gem -he) uvádza opytovaciu al. zvolaciu vetu, v rozkazovacej vete zosilňuje príkaz; či, veď, nože: Aľe už ľepšie tej maťeri? (Dol. Lehota DK); Ale vicvičiu̯ tú krava, keď ho tak slúcha! (Parížovce LM); Ženi moje, aľe poďme mi voľaďe! (Lišov KRU); Aľeže mi tájďi! (Kokava n. Rim. RS); No alehe sä ňevradz naprázno! (Hrlica REV); Ale šak pili aj do rána! (Ružindol TRN); Ale mu dal, keľo ľem doňho vešlo! (Dl. Lúka BAR)
2. zdôrazňuje platnosť použitého výrazu; veru, naozaj: Aľe hej, aj om bou̯ f ten čaz v zajaťí (Dol. Lehota DK); Aľe ba, aj otti vozia (drevo), ze šeckí_huor kolom dokola (Podmanín PB); Ti si ale podvadznoha! (Brestovany TRN)
3. csl je súčasťou výrazov ale ba, ale čo, ale kde, ale tam ap., ktoré vyjadrujú dôrazné popieranie; vôbec nie: Hotovie (plienky) sä veru ftedi ňedaľi kúpiť, aľe ďe! (Žaškov DK); Už mosí bi_desad hodzín. - Ale čo, dze bi sa zalo! (Ružindol TRN); Vi sebe dumace, že to ľem tak. Aľe tam! (Hatalov MCH)
4. snitr, žit, jzsl, trenč vyjadruje významový odtienok približnosti; asi, približne: Bívalo tam ale ďesaď árendášov (Žabokreky n. Nitr. TOP); Daj mu ale dve! (Vieska n. Žit. ZM); Zme si pospali ale hodzinu a robili zme až do večera (Viničné MOD); Hráli sme ale do dzevátej večér (Jablonica SEN); Tan som našla ale štiri mladé dubáčki (Chocholná TRČ)
III. i ále cit. vyjadruje začudovanie, pohoršenie, odporovanie, nechuť ap.: Aľe, aľe, či sa to tag robí?! (Ozdín LUČ); Ale, ale, de to napísat, že si prišóv?! (Lukáčovce HLO); Dzi do pola! - Ále, nesce sa mi (Brodské SKA)

ale
I. spoj prir
1. vyj. odporovací vzťah, avšak: neracz gym daty wedle gegich wíný, ale raczy gym daty nebezke kralesthwe (SM 1479); odpustym ty, ale ty nezabudnem (BAg 1585); ne po kutech ani neporiadne, ale pred lidmy (JELŠAVA 1595 E); newidel sem, nje, ale sem slissel od ginich, že gi bige (ŠTÍTNIK 1697); je súčasťou zlož. spoj. než ale: (hrebicu) nemohly od konj odehnatj, než ale gu ulapiwše uvázaly (SOBOTIŠTE 1604 E)
2. na začiatku vety má nadväzovaciu platnosť a vyj. mierny odporovací vzťah: y on dluzen bude a gest platiti a odbywati. Ale to wssak wzdy oznamugem, ze tu bylo sedlisko blatne (ŽK 1482); kdezkolvek moczy budem, budem gych (susedov) lapety; ale gi ga od Wašeg Mylosti dobru odpoved zadam (H. BEŇADIK 1575)
3. je súčasťou dvojčl. spoj. nielen - ale i, netoliko, ne tolko - ale (i, ani), kt. vyj. stupňovací vzťah: netolyko aby gya gym sudom slatkyho dal vyna, ale any gedon pohar gya gym nedam vyna (H. BEŇADIK 1575); ne tolko ty vozy, na ktere zavdavek byl dal, ale y gyne vozy drzal (BOBROVEC 1611 E); riad pak veliky nielen pre naše, ale i pre panske prace se potrebuje (VÝCHODNÁ 1773 LP)
F. by nie ale, bylo by wssecko cale (SiN 1678) keby nebolo keby
II. čast
1. uvádza opytovaciu al. zvolaciu vetu: ale asnad to nesnadné? (KoB 1666); ale mi čerta penize dali, čert gich vzal (S. ĽUPČA 1689); ale počkeg, len počkeg (NECPALY 1749)
2. vyj. významový odtienok približnosti, asi, okolo, približne: gest ale na pet leth, yak on od pana Maytinyho se odprawyl (D. MOTEŠICE 1584); to aby dlho varil, že by ale za tri hodiny vrelo (BYTČA 1620 CM); kolko roku mass? Ale ssest a triczet (BOJNICE 1740); spust (mušt) ale na dwe dlane do druheho suda (VK 1764)


zaistý príd istý, určitý: o twé zagiste newere a newdečnosti pjsse kronika (HI 18. st)
L. činiť z. realizovať sa: to vše pro reči lidské, soky, špehyne ženské činí se zajisté (ASL 1603-04); -o, -e
I. prísl zaručene, naisto: nebil zagistie na swe dussne spasenj zabitliwj (KT 1753); ecastor jurandi: zagisťe, nagisto powjdám, prjsahám; mecastor: zagisťe, na gistotu mlúwjm (KS 1763)
F. mať z-o brať vážne: než ty to meg zagisto, že drjwe než smrt Patroklowa horce bude na tobe pomsstena (HI 18. st); ale z-e prísl výraz celkom určite: at enim, certo enim, verum enim, sed enim: ale zagisťe (KS 1763)
II. čast určite, istotne, nepochybne, naozaj: czya bude pryczyna, temu zayste ten bude musycz to odlosycz (MARKUŠOVCE 1565); w testamente a porucženstwy swogom, nebo zagiste že nemohol nam Syn Božy wecžeg klienoty a wecžyho pokladu po smrti swogey pozustawiti, yako tento (:totižto:), tielo swe za pokrm a krew swu k napogy (BAg 1585); viete zajiste, že sme byli panu (!) Bakošovi, ale on nas zastawil do Hnušti Rožai Durdovi (POLOMA 1649 LP); chcem zagiste, bratri, abi ste wedely, kdessto upewnuge Tesalonicenskich y nas wssech, že ty lide, kteri pobožne zemreli, nezemreli, ale že spia (TC 1631); sstráffáňi, napomináňi prostredek met musy, gak ge zbytečne, zagisťe poslussnost udusy (GV 1755); zaiste prw prawdu wam radčeg powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758); certo: zagjsto, gistotňe; certe: gjsťe, zagjsťe, opráwdiwe; certe is est: opráwdiwe on gest (KS 1763); prosecto: gisťe, zagisto (PD 18. st)
F. žaden zagiste nemuže dwum panum služity (CINKOTA 1711); any zagiste prst bez neho (Boha) nepohybugess (BlR 18. st)

ale_K1 ale ale_1 ale ale_2 ale ale_3 ale

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale ich kone sa mais leurs chevaux se
ale jeho budúcnosť ma mais son avenir m'
ale náš bankár je mais notre banquier est
ale prečo tak často mais pourquoi si souvent
ale vojvoda je starý mais le duc est vieux
bez únavy, ale nie sans fatigue, mais non
mŕtvy, ale jeho česť mort, mais son honneur
som vinný, ale vinný suis coupable, mais coupable
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu