zavrhnúť -e -ú -hol dok.
1. odmietnuť (ako nevyhovujúce): z. myšlienku, návrh; mládež z-la staré spôsoby
2. s opovrhnutím sa od niekoho odvrátiť: všetci známi ho z-li;
nedok. zavrhovať
zavrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.
kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov • zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo • pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy • fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier • súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi • expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných! • vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť • expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti • pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov • hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle • pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)
zavrhnúť, -ne, -nú, -hol dok. (koho, čo) s opovrhnutím sa od niekoho, od niečoho odvrátiť, opovrhnúť niekým, niečím, odsúdiť, niekoho, niečo; odmietnuť, zamietnuť niekoho, niečo; zriecť sa niekoho, niečoho: Mne, súdruhmi zavrhnutému, spustol každý kraj. (Jes-á) Pre mamonu ho zavrhla. (Tim.) To dobré, čo kedysi platilo, zavrhli. (Jil.);
nedok. zavŕhať, -a, -ajú i zavrhovať, -uje, -ujú
zavrhnúť [-vrh-, -verh-] dk 1. odmietnuť, neprijať, odhodiť; zriecť sa: tak radu stareho pro blazna mladeho nezawrhug wzacneho (BV 1652); ti w nenawisti mel gsy kázeň a zawrhel gsy rečý me za sebe (SK 1697); predepsany Zuro Janossak zawrhnuce prikazany yak boske, tak tež zakon, dal se na zboystwo (LIPTOV 1713); Krista Pana, praweho mesiasse, pro geho chudobu zawrhly (Le 1730); a tak teg sem nadege, že W. M. tuto mogu poniženu žadost nezawrhnu (D. DEVIČANY 1733); zaverhli starodavne kopice a učinili nove (SEDLICE 1783 LP); wssecku maznawu musiku, ktera mladensku zmužilost promeňowala, zawrhl (PT 1796) 2. (o zákone, prikázaní) neuposlúchnuť, nerešpektovať: boske prykazany a narizeny wy ste teras docela zawrhly a nohamy potlačily (AgS 1708); ale podpúdili teba k hnewu a odstúpili od teba, y zawrhli zákon twug za chrbti swé (KB 1757) 3. čo hodiť, nahodiť niečo: zawrhnúce sstranek na krky potwory, gy za sebu táhel (PeP 1771); zavŕhať ndk opovržlivo sa odvracať, nesúhlasiť, odmietať: rejecto: odwrhám, zawrhám; reprobo: odwrhám, zawrhám (KS 1763); a tak budto se kaže od ewangelia, budto od kterehokolj čloweka, wssakže proto nema zawrhana bjtj (CS 18. st); zavrhovať ndk k 1: nezawrhug prawdy, gestli mudry prawí, znát mudry bude-li co (BV 1652); Martin Luther mnohé wecy učil, které potom zawrhowal a zapjral (IA 1708); nezawrhug mne od tweg bozskeg a otcowskeg tware, rozpomen se na dilo twe, ktere gsy twimi rukami ucinil (PI 1749); swet gedneho (človeka) hned na lásku prigjma, hned zase zawrhuge (SJ 18. st); -ávať frekv odmietať: tymž, genž su praweho srdce, Pan spomaha, genž gsu neprawgho, tych preč zawrhawa (PoP 1723-24); kral nebeskj ani chudjch, ani bohatjch, ani slepich, ani widomjch, ani chromich, ani zdrawjch od stola sweho nezawrhawa; nebo rowne gako gablko zlate žaden nezawrhawa (CS 18. st)