Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zavaliť -ľ! dok.

1. zosunutím zatarasiť: z-ená štôlňa, chodba

2. zosunutím privaliť: klát ho z-l; neos. baníkov z-lo

3. niečím ťažkým uzavrieť, privaliť: z. otvor balvanom

4. expr. zahrnúť (význ. 4): z-li ho otázkami; byť z-ený robotou zaneprázdnený

5. hovor. expr. silno udrieť: takú ti z-ím!

nedok. zavaľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zavaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

zavaliť -lí -lia zavaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chlebaodrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prúthovor. expr.: odfiknúť odšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásyhovor. expr.: odvaliť odfakliť odšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaninyexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chlebaukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláčaskrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chlebapoodkrajovať poskrajovať poodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chlebaodkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikať odšpihlať odžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)


odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúť ošmyknúť odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliť odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikať odšpihlať odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávať poodrezovať poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovať separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


privaliť svojou váhou, ťarchou na niečo doľahnúť, zapôsobiť (obyč. negatívne) • pridláviť zadláviť: muža privalil, pridlávil stromexpr. prigniaviť: pren. prigniavila ho povinnosťpritlačiť pritisnúť: pritlačiť, pritisnúť niekoho celým telomexpr.: primliaždiť pripučiť: dávaj si pozor, aby ťa dvere neprimliaždili, nepripučiliexpr. prikydnúť: prikydla ho kopa senaexpr. priďabiť: skoro ho priďabilozavaliť (zosunutím privaliť): múr ho zavalil


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúť búšiť bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúť tresnúť tresknúť capnúť capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúť klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúť čapiť ťapnúť bacnúť pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúť rafnúť švacnúť chňapnúť chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiť chmeliť pleštiť treštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúť šľahnúť šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúť plesknúť pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťať seknúť reznúť rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúť fľasnúť fľasknúť fľusnúť fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliť struhnúť vylepiťhovor. expr.: zasoliť vysoliť prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúť ďugnúť durknúť hrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúť luznúť liznúť lupnúť lopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúť šuchnúť šupnúť pifnúť flingnúť flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliť zaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliť orútiť omráčiť ochmeliť obúšiť olomáziť ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniť opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuť obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypať prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypať obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminouzahrabaťzastaráv. zahriebsť zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zemezavaliť privaliť prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminouexpr.: zarúcať zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútiloexpr. al. hrub.: zakydať prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strechapoet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav)posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľoupozasýpať pozasypávať pozahrabávať pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť prihrabať prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskoupočastovať: počastovali nás nadávkamiobklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťouuštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov


zavaliť 1. p. zasypať 1 2. p. privaliť 3. p. udrieť 1 4. p. odrezať 1, odkrojiť


zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť sa vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávuzrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážkupadnúť spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličkyklesnúť: klesnúť ako podťatýzložiť sa zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zemsklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zemexpr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gaučexpr.: skydnúť sa skydať sa sterigať sa steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečenýzavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalilaexpr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechypoľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

p. aj spadnúť

2. porov. zvaliť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zavaliť, -í, -ia, rozk. -vaľ dok.

1. (čo) zasypať, zatarasiť nahromadením niečoho: zem zavalila baňu;

2. (koho) veľkou ťarchou pritlačiť, pridláviť, privaliť: Drevo ho zavalilo. (Jil.) Vodopád ťa zavalí. (Ondr.)

hovor.: z. niekoho prácou dať mu veľa práce z. niekoho otázkami položiť mu veľa otázok;

3. (čo) zvaliť na niečo, privaliť: Na hrob zavalili ohromnú skalu. (Lask.)

4. expr. (komu, koho po čom) veľmi silno, prudko niekoho udrieť, búšiť, praštiť, ovaliť: Nezdrží sa aspoň jemu zavaliť, keď druhému nemôže. (Tim.) Vatráľom ich po pysku zavalil. (Dobš.)

5. exr. (čo, koho) odkrojiť, odrezať (veľký kus niečoho): z. (kus) slaniny, chleba;

nedok. k 1-3 zavaľovať, -uje, -ujú

|| zavaliť sa

1. (na čo, na koho) veľkou ťarchou zaľahnúť, dopadnúť, privaliť sa, zvaliť sa: Akoby sa centová skala zavalila na srdce. (Tim.)

2. expr. (do čoho, na čo) celou váhou, bezvládne sa oprieť, ovaliť sa: z. sa do kresla, na lavicu, do postele;

nedok. zavaľovať sa

zavaliť dk
1. koho, čo povaliť, (na zem) hodiť, položiť niekoho, niečo: (Regina) giz reczenu Sofiu ponagprwe zawalywssi gj na zem nasilne, z blatem gegj usta zaczpala (PEZINOK 1650); kdyss sinowe a čery neglepssi se hodowali, prissel wichor, zwalel dom ten a wsseckych w dome zawalil a pobil (WS 18. st)
L. z. sa do večnej smrti o večnom zatratení: pred sztvorenyim dobre vidzél, jak bi se tslovek zatratzél, do vetsnej smertzi zavalyél (HPS 1752)
2. koho, čo čím zavaliť, zasypať, zaliať niekoho, niečo niečím: a kdiž utekali Aegyptssty, zessli se wodi, y zawalil gych Pán w próstred wlň (KB 1757); zavala ta pane pater z mramorovim kamenem, napissu ti tadi meno, ze sy tez bival panem (KC 1791); Yosua roskazal, abj kamenim welikim dwere zawalene bjly a abj ge ostrihaly (CS 18. st); -ovať ndk zasypávať, privaľovať: obmolior: priwalugem, zawalugem; superobruo: zawalugem, zasypám (KS 1763); z. sa ndk privaľovať sa, zasypávať sa: opprimor: zawalugem sa (KS 1763)

zawaliť_1 zawaliť zawaliť_2 zawaliť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu