Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystrieť -ie -ú dok.

1. narovnať niečo ohnuté, pokrivené ap.: v. chrbát, v. nohu v kolene, v. papier

2. roztiahnuť niečo zložené, zvinuté, rozprestrieť: v. dáždnik, v. deku na trávu

3. natiahnuť, načiahnuť: v. ruky za niekým, k niekomu

4. uložiť mŕtveho: leží v-tý na katafalku

hrub. al. expr. v. kopytá, krpce umrieť;

nedok. vystierať -a

// vystrieť sa

1. narovnať sa, vypnúť sa: robí, ani sa nev-ie; dôstojne, hrdo sa v.

2. expr. ľahnúť si (význ. 1), natiahnuť sa: v. sa na chvíľku;

nedok. vystierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystrieť ‑ie ‑ú ‑el dok.; vystrieť sa

vystrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý -retie dok.


vystrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý -retie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa ľahnúť zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúť priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť sa prevaliť sa zvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať si ľažinkať si bucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sa uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňunatiahnuť napriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbátnapnúť napäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk


natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústaprekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinuponaťahovať (postupne, viac vecí)

2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť načiahnuť napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňuvztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancoviexpr. nadrapiť: nadrapil krk a načúvalhovor. našponovaťkniž.: napriahnuť napružiť nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivuvypnúť vypäť napnúť napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunuponapínať (postupne, viac vecí)

3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonať dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúť zosnúť (naveky) zaspať naveky/na večnosť dodýchať zavrieť/zatvoriť oči naveky odísť navždy/naveky usnúť večným spánkom odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok odísť/odobrať sa zo sveta odísť pod lipu pobrať sa do večnosti rozlúčiť sa so svetom naposledy vydýchnuť vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť dožiť dobojovať položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti prekročiť prah života/večnosti odísť do večných lovísk/lovíšť opustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiu poručiť život Bohu oddať/odovzdať dušu Bohu Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) odbila jeho posledná/ostatná hodina opustil nás navždy už nie je medzi nami už ho nič nebolí už nie je medzi živými už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) zájsť (od žiaľu) dobiediť dotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/ducha zmiesť krky zmiesť krpcami striasť/zatrepať krpcami ísť pod zem zahryznúť do trávy ísť počúvať, ako tráva rastie ísť voňať fialky odspodku/zdola ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť dostať sa do lona Abrahámovho zatvorila sa za ním zem už je s ním amen už mu je amen už je tam prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať skrepírovať zdochnúť zgegnúť zgebnúť zgrgnúť vyvaliť safraz.: otrčiť kopytá otrčiť päty vypľuť dušu vystrieť sa vystrieť sa na doske vyhrať si truhlu byť hore bradou natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť zhynúť prísť o život stratiť život zabiť sa skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom skončiť život usmrtiť sa spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúť pomrieť poumierať pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať sa vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sa pozarovnávať sa pourovnávať sa ponarovnávať sa povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúť dohoniť dobehnúť dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovať porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa


vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávať pozarovnávať pourovnávať ponarovnávať pousporadúvať povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovať vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovať nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadať urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviť uhladiť zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiť zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiť kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávať pourovnávať ponaprávať pouhládzať pozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť uhradiť vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1


vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybrať vyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo strojavyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihlyvyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiekvyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z riekyexpr.: vyteperiť vytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na brehvytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraňpovyťahovať povyberať povyvliekať povyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúť napnúť natiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtuvystrieť: vystrieť si údyrozostrieť rozprestrieť: rozostrieť deku na trávupovyťahovať povypínať ponapínať ponaťahovať povystierať (postupne, viac vecí)

3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočienadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolenáhovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximumhovor. expr. vytlačiťsubšt. vyšrófovať (ceny)

4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3


vztýčiť sa zaujať vzpriamenú, kolmú polohu • vzpriamiť sa napriamiť sa: muž sa vztýčil, vzpriamil v celej svojej výškevystrieť sa narovnať sa: dôstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dôstojníkomvzopnúť sa vzopäť sazastar. vzpäť sa: splašený kôň sa vzopol, vzopälvzoprieť sa: vzoprieť sa na nohyzried. vzpružiť sa (vztýčiť sa ako pružina): vyskočí, celý sa vzpruží

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystrieť, -ie, -ú, vystretú dok.

1. (čo) vyrovnať, narovnať, natiahnuť niečo pokrčené, zohnuté, nerovné: v. drôt; Nemôžem nohu vystrieť v kolene. (Zúb.) Saba vystrela chrbát. (Tim.)

2. (čo) narovnaním, natiahnutím napnúť, rozvinúť, rozostrieť: Vystrela si slnečník. (Jes.) Potvora, vystrieš krídlo. (Taj.) Vystrel kožu na slnce. (Dobš.) Vystriem plachty lode. (Smrek)

3. (koho) uložiť mŕtveho: Na biely stôl vystreli mŕtvu Betku. (Gráf) Skonal, vystreli ho pod stodolou. (Chrob)

4. (čo) natiahnuť, napriamiť: Vystrela proti nemu ruky a schvatla ho do náruče. (Fig.);

nedok. vystierať, -a, -ajú

|| vystrieť sa

1. vyrovnať sa, narovnať sa, napriamiť sa: Otec sa vystrel, vypäl prsia. (Ondr.) Podáva mu ruku vystrúc sa pritom dôstojne. (Tim.)

2. expr. natiahnuť sa, ľahnúť si: Ondrej sa nedal núkať a vystrel sa na svojom brlohu. (Kuk.) Vystrel sa do studenej trávy. (Lask.)

3. expr. zomrieť, umrieť: A keď sa vystriem, čo bude, ha? (Vaj.);

nedok. k 1, 2 vystierať sa

vystierať p. vystrieť


vystrieť dk
1. čo narovnať, vyrovnať niečo: stromy spewněgu a tlstegsse panohy pomali wystru (PH 1769); messtyan druhé koleno wystrel (PeP 1770)
2. čo narovnaním, natiahnutím napnúť, rozprestrieť niečo: když guž k žiwotu prichazati počnu (chrobáky), wistri tu ssatečku aneb papirek (SN 1772); ponewadž mi prijkazugess, pugdem a wjstrem sjt swu do more (CS 18. st)
3. koho, čo uložiť mŕtveho: poručil mrtwé telo na ssarlátowém lúžku wistret (PT 1778)
4. čo natiahnuť, napriamiť niečo: pren o Božej ochrane: Bozj Syn ruce swate wystrel (PoP 1723-24); Panye, visztri tvoju ruku z viszokosztzi (HM 1778); v. sa rozšíriť sa: kralowstwj Mesiassowo natolko se newistrelo po ssjrokem sweťe, že wyc kragyn wládaňjm swym nezačahlo (PP 1734)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vystrieť: →speex →vorbis
sa vystrel a vsunul se redressa et planta
vystrel ruky, aby ju tendit les bras pour la
vystrel sa v kúte étendu dans un coin

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu