pochopenie -ia s. chápavý, uznanlivý postoj: (ne)nájsť u niekoho p.
□ mať p. (pre niekoho) chápať niekoho
pochopenie -nia s.
cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie
2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce
pochopenie p. porozumenie 1, zmysel 3
porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie
2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší
p. aj zhoda 1
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
pochopenie, -ia str. porozumenie; uznanie, uznanlivosť: nájsť u niekoho, niekde p., mať p. (nemať p., p-ia) pre niekoho pre niečo; stretnú sa s p-ím; Mať ho s pochopením vypočula. (Fig.) Usmieva sa jej s pochopením, s uznanlivosťou. (Kuk.)
pochopenie [-í] s osvojenie si podstaty al. význam niečoho, porozumenie, chápanie: prawe wecy pogety (:pochopeny:) wedomost gest (KoA 17. st); deprehensio: pochopenj, zrozuměnj (WU 1750); conceptio verborum: w mysli slow rozmysslenj, pochopenj (KS 1763); adicie probu k twemu pochopenj provkážem (LU 1775); ge to diwna a k pochopenj tesska wec (SPr 1783); pros Boha, abi ti prydati račil y dar rozumu a pochopeňi (CDu 18. st)