Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pchať nedok.

1. vpravovať, vtláčať, tlačiť niekam, strkať: p. knihy do tašky, p. si vatu do uší

2. tlačením plniť, napĺňať: p. fajku tabakom;

pren. expr. ustavične sa pchá je

● p. ruku, prsty do ohňa vystavovať sa nebezpečenstvu; expr. p. → nos do niečoho;

opak. pchávať -a

// pchať sa

1. často pejor. tlačiť sa, tisnúť sa, pretláčať sa: p. sa k východu, p. sa dopredu i pren. usilovať sa vyniknúť;

pren. p. sa niekomu do rodiny natískať sa, vnucovať sa

2. hovor. vnikať, prenikať: hmla sa pchá dovnútra

● hrub. p. sa niekomu do zadku podlizovať sa

pchať pchá pchajú pchaj! pchal pchajúc pchajúci pchaný pchanie nedok.

pchať sa pchá sa pchajú sa pchaj sa! pchal sa pchajúc sa pchajúci sa pchanie sa nedok.

pchať pchá pchajú (ne)pchaj! pchal pchajúc pchajúci pchaný pchanie nedok. 1. (čo do čoho) ▶ (rukami) dávať, umiestňovať niečo do malého al. už niečím zaplneného priestoru, dostávať dnu; syn. strkať, tlačiť: p. veci do igelitky, do tašky; p. ruky do vreciek; p. si peniaze do vrecka ↗ i fraz.; bolo jej zle, pchala si prst do hrdla; pchal si veľké dávky jedla do úst; nebezpečne pchal ruky do stroja; To som už pchal svoje jemné náčinie späť do kufríka. [J. Kroner]
2. (čo (čím)) ▶ tlačením zapĺňať: p. fajku (tabakom); p. kufor oblečením; p. vrecia odpadom
3. expr. (čo kam) ▶ nástojčivo, ohrozujúco, obťažujúco al. inak nevhodne umiestňovať, dávať niečo do (tesnej) blízkosti niečoho, niekoho: pchá hlavu pod vankúš; novinári pchajú pred politika mikrofóny; pchali nám zbrane pred nos; pchal psovi ňufák do misky; pchali mi sneh pod košeľu; Pchal mi ruky pod blúzu. Mala som dosť síl, tak som sa bránila. [I. Pačutová]
4. expr. (koho do čoho) ▶ strkať, tlačiť niekoho obyč. do uzavretého al. obmedzeného priestoru: rýchlo pchá deti do čakárne; pažbami zbraní pchajú zadržaných, zajatých do dodávok, do vagónov; Otec Laciak neodpovedal. Len pchal Romana do ďalšieho lietadla domov do Bratislavy. [A. Hykisch]; [...] robí bububu a do mecha pchá neposlušné deti. [V. Šikulová]
5. expr. (čo, koho kam) ▶ často, priveľmi obťažujúcim spôsobom dávať niečo do pozornosti, vnucovať niečo: pchajú mi pred oči reklamu na produkty, ktoré nepotrebujem; pchá ľuďom každý deň pred nos svoje názory; pred polnocou pravidelne pchajú politikov do silvestrovského programu; rádiá pchajú do ľudí odrhovačky; nechcem p. svoje ambície v klasickej hudbe do bigbítu
6. expr. (čo (do čoho, do koho); komu čo (do čoho)) ▶ vkladať čas, energiu, námahu a pod. do niečoho, do niekoho (často v neprimeranom množstve, zbytočne a pod.): p. do detí peniaze; Pchal všetko farárom. [J. Váh]; Na jednej strane brýzgame starým pánom, na druhej strane pcháme našu suverenitu do análnych otvorov nových pánov. [V. Mináč]
7. expr. (koho, čo čím; čo do koho) ▶ dávať niekomu zjesť, užiť väčšie množstvo niečoho, kŕmiť; syn. napchávať: p. celú rodinu vitamínmi; ustavične pchá do seba nejaké tabletky; p. do ľudí antibiotiká, toxické látky v potravinách; p. školákov prevažne mäsom; Jemu sotva navarila, ale do nich jedlo pchala. [A. Vášová]
◘ fraz. pchať hlavu do chomúta/do slučky a) žart. chcieť sa oženiť b) brať na seba povinnosť, záväzok, zodpovednosť; pchať hlavu do piesku nebrať na vedomie nepríjemnú skutočnosť; expr. pchať niekomu niečo do gágora a) vnucovať niekomu niečo b) dávať niekomu niečo, aj keď si to nezaslúži; pchať niekomu niečo pred nos obťažovať niekoho s niečím; pchať nos/prsty do niečoho/do všetkého miešať sa, starieť sa do vecí, ktoré sa niekoho netýkajú; pchať peniaze do pančuchy šetriť peniaze doma, nie v banke; pchať ruku/prsty do ohňa/do pahreby vystavovať sa nebezpečenstvu; pchať si peniaze do vrecka neprávom využívať niečo vo svoj prospech; pchať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi
▷ opak. pchávať -va -vajú -val: ach, ako som to všetko i ja pchávala do seba, keď som rozihraná priletela z dolnej lúčnej ulice k starej mame [H. Ponická]

pchať sa pchá sa pchajú sa pchaj sa! pchal sa pchajúc sa pchajúci sa pchanie sa nedok. 1. expr. (kam) ▶ telom al. dopravným prostriedkom sa snažiť dostať, premiestniť niekam, obyč. napriek prekážkam, obmedzeniam, tlačiť sa: p. sa dnu, dozadu, k východu; p. sa do auta; hravé šteňa ma poštucháva, pchá sa mi pod pazuchy; napriek havárii začali niektorí vodiči vytrubovať a p. sa pomedzi iné autá dopredu; pchá sa cez ľudí k šoférovi autobusu; načo sme sa pchali do tohto mesta?; Malý husár je už veľmi opitý, chytá Róberta za boľavú ruku a pchá sa mu do tváre. [L. Ťažký]; pren. p. sa pred kamery, pred mikrofón, na obrazovku chcieť byť videný, počutý v médiách
2. expr. (do čoho) ▶ namáhavo, s ťažkosťami si niečo (obyč. tesné, úzke) obliekať: lenivo sa pchal do kožucha; pchala sa do tesných riflí
3. expr. (kam) ▶ (o drobných čiastočkách niečoho, o hmyze, hlodavcoch a pod.) vnikať, obyč. vo väčšom množstve: snehové vločky sa mi pchajú do očí, za golier; prach, piesok sa im pchá do nosa; myši sa pred zimou pchajú do komory; malé kamienky sa mu pchali do topánok; vši sa úbožiakovi pchali aj do očných štrbín
4. pejor. (do čoho; kam; za koho) ▶ snažiť sa dostať niekam (obyč. do nejakého sociálneho prostredia) za každú cenu, nasilu al. spôsobom hodnoteným ako nevhodný, neprimeraný: p. sa do funkcie, do strany, do politiky; pchá sa za riaditeľa, za starostu; zdalo sa mi hlúpe p. sa do nejakej súťaže; firma sa pchá na zahraničný trh
5. expr. (čím; ø) ▶ jesť, konzumovať niečo, obyč. často al. vo veľkom množstve; syn. napchávať sa, džgať sa, na­džgávať sa: celý život sa pchá liekmi; u babky sa deti pchali sladkosťami; pchali sa tým, čo mali na tanieri; ustavične sa iba pcháš!
◘ fraz. pchať sa niekomu do pozornosti/do priazne usilovať sa získať niečiu náklonnosť; pchať sa niekomu do rodiny natískať sa; hrub. pchať sa niekomu do zadku prehnane niekomu lichotiť, poklonkovať, podlizovať sa

hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sa • rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútili • expr. kydať sa • sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypali • chrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z rany • hnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sa • rútiť sa • sypať sa • rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kina • hnať sa • ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajú • tlačiť sa • tisnúť sa • pchať sa • drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava

strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1

vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)

vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)

pchať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho kam) niekam tlačiť, vpravovať, strkať: p. peňaženku, vreckovku, ruku do vrecka, p. tabak do fajky, p. cukríky do úst; nepchaj prsty medzi dvere; Akoby mi nože pchal do srdca (Tim.) o nepríjemných pocitoch.

● hovor. p. ruku (prsty) do ohňa, do pahreby vystavovať sa nebezpečenstvu; expr. p. do všetkého nos zbytočne sa do všetkého starať; p. zisky, peniaze do svojho vačku využívať vo svoj prospech;

2. expr. (koho, čo čím) vykrmovať, kŕmiť: p. niekoho mäsom, kašou;

opak. pchávať, -a, -ajú;

dok. k 1 vopchať, k 2 napchať

|| pchať sa expr.

1. tisnúť sa, tlačiť sa, strkať sa: p. sa do popredia; pren. pchá sa mu do rodiny natíska sa; Nadávala, že sa pchala tam, kde nepatrí. (Min.)

2. (čím) kŕmiť sa, hltavo jesť: p. sa zemiakmi, cukrovinkami;

dok. k 1 vopchať sa, k 2 napchať sa

pchať nedok. (pkať, chpac)
1. csl vpravovať, vtláčať, strkať niečo niekam: Do jednej nohavice pchal obe nohi (Kráľ. Lehota LM); Pchau̯ tú konopu do salmiáku (Žarnovica NB); Hňeď mi jeden do úst pkau̯ takú škvarku surovú (Detva ZVO); Pirule pchali do mnä (Sirk REV); Bola tá malá mašinka, čo jeden po stole pchal zboží núter do bubna (Biely Kostol TRN); Ňepchaj paľedz do nosa! (Dl. Lúka BAR); Za nochce jim ihli chpaľi (Rem. Hámre SOB)
F. ša pcháš do šickiaho nos (Rochovce ROŽ), do fšetkého pchá to nosisko (V. Rovné BYT), ta uun do šickoho muśi nos chpac (Bežovce SOB), načo ťi pchať palce do takíh vecí (Jasenová DK), museu̯ si tam prsti pchať?! (Košťany n. Tur. MAR), ňepchaj prsti do horúcej kašše, ňepopálíš sa! (Bošáca TRČ), kebi śi tam ňebul phal nos, ňebulo bi śe ci to stalo (Markušovce SNV) - o miešaní sa do cudzích vecí
2. csl tlačením plniť, napĺňať: Pchá slamu do strožiaka (Návojovce TOP); Klbáse sa pchale po rošku (Dačov Lom KRU); Na rožok zmo naťa̋hľi ťenkuo śrevo a tag zmo don pchaľi mäso (Kokava n. Rim. RS); Do sušiérne sa kláti pchali na kúrenie (Trenč. Závada TRČ); Pchal ľisce do mecha (Dl. Lúka BAR)
3. expr. dávať veľa jesť, žrať: Pchá do seba, kím dno ňeviďí (Bobrovec LM); Šva pcháš kelo tot chleba do seba? (Kameňany REV); Jennon kuse pchá do seba a hovorí, že je hlanní (Lapáš NIT); Tak pchal do sebe, teľo śe ňezadavil (Dl. Lúka BAR)
F. pha do ňeho jag do meha (Markušovce SNV) - veľmi veľa mu dáva jesť
4. kŕmiť, napchávať kukuricu do zobáka (o husi): pchaťi hus (Dol. Tisovník MK)
5. tlačiť, tlakom posúvať dopredu: Poce tu pomosc phadz voz, bo koňe ňemožu vicahnuc (Letanovce SNV)
6. neos. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť, pichať: Pchá mia v boku (Brodské SKA)
7. expr. dráždiť, hnevať rečou: Ked mu ňeco povím, porád ho to pchá; co mie porát pcháš? (Brodské SKA)
8. expr. nasilu niečo vnucovať alebo do niečoho nútiť: Ňepchaj ma do ňičoho! (Prosné PB); Mne pchali prihlášku do drustva (Skalka n. Váh. TRČ); Fšadzi ju pcha do roboti (Dl. Lúka BAR)

pchať p. pichať

pchať sa nedok. (pkať sa, chpac śe)
1. csl pejor. tisnúť sa, tlačiť sa: Oňi (muchy) sa pchajú dnu (Stožok ZVO); Začaľi sa pchaťi čez otvor pri mlenskom koľese (Zelené LUČ); Potvori kurence pkajú sa pomeďi ťíki (Čičmany ŽIL); De sa pcháš? (Lukáčovce HLO); Do autobusa śe pha veľo ľudzi (Spiš. Štvrtok LVO)
F. chpa śe jag miš pot perinu (Sobrance) - veľmi silno sa tlačí; pchá sa jako ľuterán do ňeba (Prosné PB) - nasilu sa snaží niekam dostať
2. expr. natískať sa, vnucovať sa, vtierať sa: Ňepchaj sa mu tak! (Likavka RUŽ); Čo sa tu pcháš, tu ťa ňeňi treba (Návojovce TOP); Dze ce ňevolaju, tam śe ňepchaj (Dl. Lúka BAR); Chpa śe, a ňerozumi śe tomu (M. Zalužice MCH); Ja śe ňebudu ňikomu chpadz (Sobrance)
3. expr. miešať sa do niečoho: Ňepchaj sa do jeho vecí (Čierna Lehota ROŽ); Čo sa mi do toho pcháš? (Prosné PB)
4. expr. veľa, hltavo jesť, napchávať sa: Pchal sa buchtámi (Prosné PB)

pkať p. pchať

pkať sa p. pchať sa

pchať ndk
1. (čím) pichať, bodať (niečím) do niekoho: Andrass Zigo y prez hnati kolom bel nebosstika, yakoz y to sem wjdel, ze mel ziwot y bokj dopchane, geho brat tim kolom pchal (ILAVA 1651); kde chce, ho richtuge, slowy co ostrohami pcha (BV 1652);
x. pren ponewač zrytka se nachazegj, ktery tak yazjk swug zastawugu, aby s nim ginich neobrazilj, nepchaly (SK 1697) neurážali
2. čo tlačiť, vtláčať, strkať niečo niekomu: slamu rozpalil a pchal hořjcj slamu do střechy, de ya sem mu to wjrazil (ZVOLEN 1638); gazik mi do ust pcha od welkeg lubostj (KRUPINA 1740); do komori potagemňe vlézel a tam pchal do seba šunku a jiné nasolené masso (BU 1795)
F. nos y kde neslussi pchass (DuH 1723-24) staráš sa do cudzích vecí; p. sa ndk cez čo, kam liezť, tlačiť sa niekam: w noczi oblokom wosgel do komori a inim oblokom sa won pchal (VELIČNÁ 1724); musi se pres tesknu branu, prikopu a cestu pchati (MS 1758)
F. odpowedala taže pani, nepchag sa my do oču ((BYTČA) 1769) neukazuj sa mi na oči