odpustky -ov m. pomn. odpustenie časného trestu pred Bohom za už odpustené hriechy (v kat. cirkvi)
odpustky (zried. i odpusty), -ov m. pomn. cirk. odpúšťanie trestov cirkvou: cirkev predávala o-y;
odpustkový príd.
odpustok [-ek] m obyč. pl odpustky 1. uľavenie, úľava, zvýhodnenie: (tovariš) za wandrowany, ktere newikonal, platit bude brez wsseho odpustku dwanast zlatych (CA 1694); ignoscentia: odpússťeni, odpustek (KS 1763); don Varletovi hlavú, že tak jest, kívajíc, vinni pak svéj odpustek skrúšeňe pítajíc (BR 1785) 2. cirk odpustenie trestov za hriechy (v kat. cirkvi): rzimsky papež Clemens odpustky prodawal za penjze wssem, ktery by do Rzima se dali nagjti (RUŽOMBEROK 1600); aby pobožnost rostla, skrze tuto malu knijžku odpustky, naddánij, zázraky predstawým (SPo 1690); Cžo gest odpustek? Gest odpusteny časneg pokuty (Le 1730); rekness predce, že mnozy knězowé kupčili odpustkámi (PW 1752) L. jak máťe ťelátko, zaskočte (gazdinká) aj do maštale preň. Prám buďeme odpustki držeťi, príjďite, dáme pozor, abi sa aj vám s ňeho ujšlo (BR 1785) slúžiť, vykonávať omšu za odpustenie hriechov; -ový príd k 2: indulgentialis: odpústkowý, čo k odpústkom náležj (KS 1763)