Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naskočiť dok.

1. skokom sa dostať, vyskočiť: n. na vlak, do autobusu

2. odrazu sa objaviť: n-la mu hrča; od zimy mu n-li zimomriavky

3. (skokom) zaútočiť, napadnúť: pes n-l naňho

4. hovor. začať fungovať: motor n-l;

nedok. naskakovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naskočiť ‑í ‑ia dok.

naskočiť -čí -čia naskoč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

naskakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. 1. (na čo; do čoho) ▶ skokom, prudkým pohybom sa dostávať niekam: n. do pohýnajúceho sa vlaku; hráč z trestnej lavice práve naskakoval na ľad; Videla cez okno Bartoša, ako ho roztláča syn, naskakuje na motorku a pevne sa chytá otca. [P. Glocko]
2. (komu) ▶ náhle vznikať, objavovať sa na tele: na rukách im začínajú n. pľuzgiere; naskakuje mi z toho husia koža; až nám zimomriavky naskakujú na chrbte
3. ▶ (o vizuálnej informácii) objavovať sa, často v rýchlom slede: na svetelnej tabuli začali n. predbežné výsledky; stále tam naskakujú nejaké reklamy; v básnikovom vedomí automaticky naskakovali obrazy a rýmy; Naskakuje oranžová, púšťam spojku, vyrážam vpred. [InZ 2000]
4.byť uvádzaný do chodu, začínať fungovať: po výmene filtra motor bez problémov naskakuje
fraz. naskakovať do rozbehnutého vlaku zaraďovať sa, zapájať sa, vstupovať do nejakej aktivity, projektu, čo už beží, funguje
dok.naskočiť


naskočiť -čí -čia naskoč! -čil -čiac -čenie dok. 1. (na čo; do čoho) ▶ skokom sa dostať niekam , obyč. do dopravného prostriedku pripraveného na odchod al. už za jeho chodu: n. na koňa; naskočil na bicykel a odfrčal preč; naskočil do autobusu, dvere sa zavreli; na ľad naskočila prvá päťka; Keď svitlo, naskočili do člna a vyšli na more. [V. Krupa]
2. (komu) ▶ náhle vzniknúť, objaviť sa na tele: od strachu, od zimy mu naskočila husia koža; naskočili mi zimomriavky
3. ▶ (obyč. o vizuálnej informácii) objaviť sa, často v rýchlom slede: na semafore naskočila červená; na obrazovku naskočili úvodné titulky
4. hovor.byť uvedený do chodu, začať fungovať: televízor bol zapnutý, ale obraz nechcel n.; Motor s hrmotom naskočil, zadymil nás výfukom, šofér zakričal „ideme“ a krátko zatrúbil. [K. Jarunková]
fraz. naskočiť do rozbehnutého vlaku vstúpiť, zaradiť sa zapojiť sa do nejakej aktivity, projektu, do niečoho, čo už beží, funguje
nedok.naskakovať

nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sa nafúknuť sa nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúť napuchnúť opuchnúť spuchnúť zduriť sa oduriť sa zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať sa oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučať nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúť podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

2. náhle vzniknúť • naskočiť naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť sa objaviť sa urobiť sa spraviť sa utvoriť sa vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa) naváľať sa navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sa nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sa narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiť vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovať inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť si rozpomenúť sa rozpamätať sa spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečo streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúť blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


naskočiť 1. p. vyskočiť 1 2. p. napadnúť 2


skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríkazoskočiťexpr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postelevrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vodyhovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková)vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptounaskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta

2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2


vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na vozvyhodiť sa vyšvihnúť saexpr. vyhupnúť (sa)kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradláexpr. vylučiť sa (Dobšinský)vyskákať (postupne)

2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúť vyletieť vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškouexpr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž

p. aj vybehnúť

3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa


vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezť zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť nasadnúť nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť sa vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiť naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naskočiť, -í, -ia dok.

1. skokom sa niekam dostať, vyskočiť na niečo: n. do električky; Naskočil na bicykel. (Ondr.); šport. n. na hrazdu;

2. rýchlo, náhle sa objaviť na povrchu, vystúpiť na povrch: Na čele mu naskočila žila. (Kuk.) Hneď mi zimomriavky naskočia na chrbát. (Stod.) Stisol zuby, až mu na sánkach a lícnych kostiach naskočili svaly. (Tat.)

3. (na koho) zaútočiť, napadnúť niekoho (i rečou): Naskočil na neho malý biely psík. (Šolt.) Otec naskočil naň (na syna) pre peniaze. (Kuk.); pren. Na vás iste razom naskočila záhadná choroba. (Vaj.)

4. tech. i hovor. začať fungovať, ísť (o motore): motor naskočil na prvý raz;

nedok. naskakovať, -uje, -ujú

naskočiť dok.
1. skokom sa niekam dostať, vyskočiť: Rušen sa už híbe, friško naskodž do vagóna! (Návojovce TOP); Vlag už išó, ke_com naskočila na posleňňí schoďík (Lapáš NIT)
2. odrazu sa objaviť, vystúpiť na povrch: Naskočila mu jakási hrča na noze (Bošáca TRČ); Husá koža mi naskočila, ke_com zbadala tú hĺpku (Lapáš NIT)
3. expr. slovne na niekoho zaútočiť: Tag na mňa naskočiu̯, aňi čuo bi so_mu bou̯ potpáľiu̯ dom (Chlebnice DK)

naskočiť dk
1. skokom sa dostať niekam, vyskočiť: insilire: naskočiti (PD 18. st)
2. na koho, naproti komu napadnúť niekoho: prissel Samuel a naskočil na nu (KRUPINA 1741); prebrdnuce wodu naproti predgmenowanjm s welkou huffou ludstwj naskočily (OKOLIČNÉ 1785)
3. nabehnúť, navrieť: protuberare: naběhnauti, naskočiti (CL 1777); naskakovať ndk k 2: assulto: naskakugem, na nekoho skáčem (KS 1763)

naskočiť_1 naskočiť naskočiť_2 naskočiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu