Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

loziť nedok.

1. liezť: deti l-ia po zemi, chrobáky tu l-ia; l. po stromoch driapať sa

2. expr. chodiť, motať sa: l. po meste

3. expr. stále chodiť, vláčiť sa: l. za dievčencami

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
loziť ‑í ‑ia nedok.

loziť -zí -zia loz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok.

loziť -zí -zia loz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok. 1. (po čom) ▶ (obyč. o hmyze, o zvieratách) pohybovať sa al. plazivo sa presúvať z miesta na miesto neurčeným smerom, liezť: chrobáky lozia po listoch; po zemi lozili mravce; muchy lozili po stene; Otec neznáša, keď nám mačky lozia v kuchyni po stole. [B. Šikula]loziť štvornožky, po štyroch (o malých deťoch) pohybovať sa po zemi pomocou rúk a nôh
2. expr. (kade) ▶ chodiť z miesta na miesto; zdržiavať sa mimo domu, túlať sa; syn. motať sa: l. po meste; No zbohom, ktovie kto všetko lozil po byte! [K. Jarunková]; Kade si lozil v noci, keď si sa dosť nevydrichmal? [V. Šikula]
3. expr. (po čom; kam) ▶ namáhavo sa dostávať smerom hore a pritom sa zachytávať oporných bodov rukami a nohami; pohybovať sa smerom do kopca, liezť; syn. driapať sa, štverať sa: l. po rebríku, na povalu; l. po kopcoch, po skalách; opica loziaca po strome; A ako odvážne lozil po smrekoch, keď sa hrávali na hôrnych chlapcov. [R. Moric]; Ty budeš ďalej loziť po strechách a po komínoch, kým sa niekde nepokĺzneš a nezrútiš a načisto sa nezabiješ. [N. Tanská]
4. hovor. expr. (za kým; po čom; kam) ▶ stále obchádzať niekoho, niečo s určitým cieľom; často niekam chodiť; syn. vláčiť sa, behať: l. za dievčatami; ustavične lozí po obchodoch; všade lozil za mnou; načo sem lozíš? chodíš; Loziť za ženou svojho srdca oknom sa však nevypláca. [Sme 1999]
opak. lozievať -va -vajú -val

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovať pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behať lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať sa motkať sa tmoliť sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa plantať sa pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať sa mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


loziť p. chodiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

loziť, -í, -ia nedok. expr.

1. sem i tam chodiť; túlať sa, motať sa: Ako hadík lozil tmavou štôlňou až k šachte. (Hor.) Po snehu lozil šantivý pes Chvostík. (Ondr.)

2. liezť, škriabať sa, driapať sa: l. po stromoch, po streche; l. ako slimák (Hviezd.);

3. pejor. (za kým) stále chodiť, vláčiť sa: Lozí za dievčencami a knihu do rúk nevezme. (Karv.);

opak. lozievať, -a, -ajú

loziť nedok.
1. expr. chodiť: Celé dňi lozí po ďeďiňe brez roboti (Bodorová MAR); Gde furd lozíš, že te nemažem najs (Rochovce ROŽ); Čo račéj nesedzí doma, čo furd lozí (Šípkové PIE); Dzetko uš ľedví lozia (Prosné PB)
2. škriabať sa, šplhať sa: S chlapcama zme sa hráli, po stromoch zme lozili (Ivanka p. Dun. BRA)
F. lozí po stromah jako mačka (Návojovce TOP), lozí jako opica po stromoch! (Prosné PB) - šikovne, obratne sa škriabe
3. plazivo sa pohybovať: Jako to (dieťa) uš pekňe lozí! (Prosné PB); A ti pavúci jako tam lozá (V. Rovné BYT)

loziť p. laziť

loziť loziť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu