loziť nedok.
1. liezť: deti l-ia po zemi, chrobáky tu l-ia; l. po stromoch driapať sa
2. expr. chodiť, motať sa: l. po meste
3. expr. stále chodiť, vláčiť sa: l. za dievčencami
loziť -zí -zia loz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok.
loziť -zí -zia loz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok. 1. (po čom) ▶ (obyč. o hmyze, o zvieratách) pohybovať sa al. plazivo sa presúvať z miesta na miesto neurčeným smerom, liezť: chrobáky lozia po listoch; po zemi lozili mravce; muchy lozili po stene; Otec neznáša, keď nám mačky lozia v kuchyni po stole. [B. Šikula] □ loziť štvornožky, po štyroch (o malých deťoch) pohybovať sa po zemi pomocou rúk a nôh 2. expr. (kade) ▶ chodiť z miesta na miesto; zdržiavať sa mimo domu, túlať sa; syn. motať sa: l. po meste; No zbohom, ktovie kto všetko lozil po byte! [K. Jarunková]; Kade si lozil v noci, keď si sa dosť nevydrichmal? [V. Šikula] 3. expr. (po čom; kam) ▶ namáhavo sa dostávať smerom hore a pritom sa zachytávať oporných bodov rukami a nohami; pohybovať sa smerom do kopca, liezť; syn. driapať sa, štverať sa: l. po rebríku, na povalu; l. po kopcoch, po skalách; opica loziaca po strome; A ako odvážne lozil po smrekoch, keď sa hrávali na hôrnych chlapcov. [R. Moric]; Ty budeš ďalej loziť po strechách a po komínoch, kým sa niekde nepokĺzneš a nezrútiš a načisto sa nezabiješ. [N. Tanská] 4. hovor. expr. (za kým; po čom; kam) ▶ stále obchádzať niekoho, niečo s určitým cieľom; často niekam chodiť; syn. vláčiť sa, behať: l. za dievčatami; ustavične lozí po obchodoch; všade lozil za mnou; načo sem lozíš? chodíš; Loziť za ženou svojho srdca oknom sa však nevypláca. [Sme 1999] ▷ opak. lozievať -va -vajú -val
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
loziť p. chodiť 1
loziť, -í, -ia nedok. expr.
1. sem i tam chodiť; túlať sa, motať sa: Ako hadík lozil tmavou štôlňou až k šachte. (Hor.) Po snehu lozil šantivý pes Chvostík. (Ondr.)
2. liezť, škriabať sa, driapať sa: l. po stromoch, po streche; l. ako slimák (Hviezd.);
3. pejor. (za kým) stále chodiť, vláčiť sa: Lozí za dievčencami a knihu do rúk nevezme. (Karv.);
opak. lozievať, -a, -ajú
loziť nedok. 1. expr. chodiť: Celé dňi lozí po ďeďiňe brez roboti (Bodorová MAR); Gde furd lozíš, že te nemažem najs (Rochovce ROŽ); Čo račéj nesedzí doma, čo furd lozí (Šípkové PIE); Dzetko uš ľedví lozia (Prosné PB) 2. škriabať sa, šplhať sa: S chlapcama zme sa hráli, po stromoch zme lozili (Ivanka p. Dun. BRA) F. lozí po stromah jako mačka (Návojovce TOP), lozí jako opica po stromoch! (Prosné PB) - šikovne, obratne sa škriabe 3. plazivo sa pohybovať: Jako to (dieťa) uš pekňe lozí! (Prosné PB); A ti pavúci jako tam lozá (V. Rovné BYT)
loziť p. laziť