kvočka -y -čiek ž. sliepka (kvokaním) prejavujúca pud hniezdiť: k. s kuriatkami; umelá k. liaheň
kvočka -ky -čiek ž.
kvočka -ky -čiek ž. ▶ sliepka, u ktorej sa prejavuje pud hniezdiť: stará, jarabá k.; k. s kuriatkami; k. sedí na vajciach; podsadiť, podsypať kvočku vložiť pod ňu vajcia; dať, podložiť vajcia pod kvočku; Sused Miško prišiel po kvočku s piatimi kurencami, ktoré potajomky vysedela na našom dvore - v žihľave. [D. Dušek] □ poľnohosp. umelá kvočka zariadenie na odchov kurčiat po vyliahnutí ◘ fraz. sedí ako kvočka na vajciach ani sa nepohne; strážiť/chrániť niekoho ako kvočka kuriatka úzkostlivo na niekoho dozerať
kvočka, -y, -čiek ž. kvokajúca sliepka, sliepka, ktorá sedí na vajciach: k. vysedí, vodí kurence, dať, podsadiť vajcia pod k-u; umelá k. zariadenie na liahnutie kureniec bez kvočky, liaheň
kvočka ž. čiast. strsl, zsl sliepka, ktorá sedí na vajciach a vodí mladé: Miselo sa dať pozor, abi kvočka ňebola glho dolu z vajec (Ležiachov MAR); Jedňi hviezďičke vizerajú ako kuriatka s kvočkou (Pečenice LVI); Každá gazdzina sce mad na jar kvočku (Trakovice HLO); Mieu̯a sem velice dobrú kvočku (Jablonové MAL); Máme až dve kvóčki (Bzince p. Jav. NMV) F. seďí ako kvočka (Hor. Lehota DK) - nepohnute na jednom mieste
kvočka ž 1. sliepka, ktorá sedí na vajciach al. vodí kurence: kvočka meni hlas swug (SP 1696); pulkrab genom gako kwočka, sliepka doma sedi (DUBNICA n. V. 1722); pulletra: kwočka sedjcy, nasaďená slépka (KS 1763); gallina glociens: kvočka (PD 18. st) 2. Kvočky pl astron hviezdokopa Plejády (Kuriatka): bech wlchkich hwezd menom Kwočky 7 hvest (Vergiliae) (PR 18. st)