jednosť -ti ž.
jednosť -ti ž. 1. filoz. ▶ vlastnosť byť jedným; (podľa klasickej ontológie) jeden člen protikladnej dvojice princípov; op. mnohosť; (podľa monizmu) jediná základná substancia skutočnosti: nedeliteľná j.; j. podstaty 2. lingv. ▶ pojem označujúci samostatne vydelený jav (význam singuláru); op. mnohosť: j. predmetu; j. veci
jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť
2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus
3. p. spoločnosť 2
jednosť, -ti ž. zried. jednota: Len jednosťou zachránite hranice. (Stod.)
jednosť ž. celok, jeden kus: V jednosťi to bolo (Vieska n. Žit. ZM)
jednosť ž jednota: snadneg by ste do gednosti ducha prissli (TP 1691); szpaszitedelnu szpolyetsnosztz a jednosztz (MCa 1750); unitas: gednota, gednost (KS 1763)
jednosť ž jednota, jednotnosť: gedna každá wec, když gu gakossto gednost samu w sebe uhlídáme, menuge sa gednost (PrP 1780)