divúci príd.
● expr. → div. d.
divúci príd. len v spojení div divúci veľký div: Veď by to bol aj div divúci, keby sa Pakan hneď prihlásil. (Tat.) Viera prebehla spešno, a div divúci, tvár sa jej hneď zmenila a zjasnela. (Tim.)
divúci príd. v spoj. L. ďiv ďivúci (Košťany n. Tur. MAR), dziv dzivúci (Prosné PB) - veľké prekvapenie