Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

remeň -a m.

1. dlhý užší pás (kože) na upevnenie niečoho; opasok: r. do nohavíc, opásať sa r-om, zbiť niekoho r-om

2. pás na prenášanie pohybu z hnacieho mechanizmu na hnaný: klinový r., r. na mláťačke

3. hovor. vypracovaná zvieracia koža: r. na čižmy

pritiahnuť si r. uskromniť sa;

remeňový príd.: r. prevod;

remienok -nka m. zdrob. k 1: r. na hodinky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
remeň ‑a m.; remeňový; remienok ‑nka m.; remienkový

remeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.

koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v kožizastar. remeň: remeň na čižmyuseň (vyrobená surová koža) • šagrénhovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)

2. p. povlak 1


remeň 1. dlhší užší pruh (obyč. z kože) na upevnenie niečoho • opasok pás: upevniť si šaty opaskom, pásom; odopnúť si remeň, opasokremenec (užší, kratší remeň): kufre stiahnuté remencami

2. p. koža 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

remeň, -a m.

1. dlhý, užší pás (obyč. kožený) používaný na rozličné účely (na sťahovanie, priťahovanie, upevňovanie, spájanie niečoho): r. do nohavíc; opásať, odpásať (si) r., opásať sa r-om; pritiahnuť, upevniť, stiahnuť niečo r-om; zbiť, vyšľahať niekoho r-om, dostať r-om; stroj. hnací r. kožený al. gumový pás, ktorým sa prenáša pohyb z hnacieho mechanizmu na hnaný

hovor. pritiahnuť si r. uskromniť sa (najmä v jedle);

2. vypracovaná zvieracia koža: remeň na čižmy (Tim.); baganče z nového remeňa (Švant.); V izbe bolo len niekoľko ťažkých, čiernym remeňom obtiahnutých stolíc. (Jégé)

tuhý, silný ako r. veľmi; expr. vojna ako r. o prísnej vojenskej službe;

remeňový príd. k 1: r. prevod, r. pohon na remeň

remenený p. remeň


remeň m. (remän, remiň)
1. strsl, čiast. zsl vypracovaná zvieracia (obyč. hovädzia) koža, useň: Ftedi bou̯ zdraví remeň, ke_ca z dubu robiu̯ (Zázrivá DK); Z remeňa boľi topánki najľepšie (Lipt. Hrádok LM); Šíri a oprati sa z remeňa (Návojovce TOP); F tuhih zimáh dobre padle kapce súkenej, tam dou̯ká mali aj trošká remen, tak pri spotku (Čelovce MK); Ratkóckí kuaška̋ri ra̋dní remän neveda̋ virobič (Brusník REV); remeň (Kys. N. Mesto)
L. spodňí remeň (Pukanec LVI), podošvoví remeň (Lipt. Mikuláš), talpoví remeň (Lipt. Mikuláš) - nižšej kvality určený na výrobu podrážok; krpcovi remen (Važec LM) - mäkší, určený na výrobu krpcov; vrchňí remeň (Pukanec LVI) - vyššej kvality, jemnejšie vypracovaný, určený na výrobu odevov; bieli remeň (Kys. N. Mesto) - ľahká a pevná vypracovaná useň, vhodná na farbenie; čierni remeň (Pukanec LVI) - tenší a mäkší; optahovací remen (Záh. Ves MAL) - pás kože al. opaska na brúsenie nástrojov
2. csl dlhší úzky pás kože používaný na sťahovanie, upevňovanie al. spájanie (ako súčasť oblečenia, obuvi, postroja, cepov a pod.): Na kapsi mám rostrhnutí remeň (Lipt. Hrádok LM); To je na takej dlhej onej, a cepíg je na tom, na remeňi, na ohlavoch sa to povie, a tak sa to mláťi cepamí (Vrbie RUŽ); Edná košelä pláťäná, edon klobúk, edon kožuch, remen do nohavíc (Kokava n. Rim. RS); Nosili pre_cebú opálku, na remeni zavesenú na krku (Bzince p. Jav. NMV); Ras som prišla, tak troška ňeskoršé, už bolo slnko spočinuté, ná veru som já z remeňom dostala (Lapáš NIT); Jano ma navédol, abich sa do nohavídz oblékla, zatáhol ma z remenom do ostatnej dzírki pracku (Ružindol TRN); Nohavice mal na remeň abo na asontragi (Dl. Lúka BAR); Jag veźňem remiň, ta ce zrežem jag jedneho hada! (Sedlice PRE); Nošil biele gače, na kerpcoh visoko krucene remene (Hnilec SNV); No a kedi ja zbačil, že co še robi, ta ja viňal pištoľ a mi ho šturil za remeň tu pot pas (Brezina TRB)
L. čelní remen (Košec. Rovné ILA), čolni remeň (Žalobín VRN), čolovi remiň (Bystré GIR), potkrční remen (Myjava), grgoví remen (Mokrá Lúka REV), ľícnej remen (Dobroč LUČ), bočni remeň (Dl. Lúka BAR), remeň na nozgri (Stanča TRB), remen na hrive (Vaďovce MYJ) - súčasti ohlávky; chrptoví remen (Vaďovce MYJ), chrptovej remen (Málinec LUČ), podbrušnej remem (Senné MK) - súčasti konského postroja
F. otpášem remeň! (Košťany n. Tur. MAR), otpášem remen! (Šípkové PIE) - pohrozenie fyzickým trestom (obyč. dieťaťu); z remenom optáhnút (Myjava) - fyzicky (údermi remeňa) potrestať; už mal remeň robotu (Bernolákovo BRA) - o fyzickom treste; Slovág ako remeň (Rim. Píla RS) - pravý, sebavedomý; vojna ako remen (Roštár ROŽ) - prísna, tvrdá; celo jag remeň (Dl. Lúka BAR) - pevné; (páľenka) mocná ako remeň (Párnica DK) - viacstupňová; chlapisko jako z remenuóf usúkané (Myjava) - o veľkom a silnom chlapovi; remeň si priťiahnuť (Valča MAR) - uskromniť sa; ras popusťí remeň (Kňažia DK) - raz bude lepšie; napráva sa ako remeň v ohňu (Rim. Píla RS), napravil sa jako remeň v ohňi (Bošáca TRČ) - iron. o zmene k horšiemu; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá; dobremu dzecku slovo, planemu remeň (Dl. Lúka BAR) - pri výchove treba použiť primerané prostriedky
3. úzky na koncoch spojený pás kože al. spevnenej gumy používaný na prenášanie pohybu z hnacieho mechanizmu na hnaný mechanizmus: No a vonág uš potom bolo koľeso, na to sa zapäu̯ remeň, na mláťačku, no a tak sa mláťilo (Ležiachov MAR); Mláťačka stojí, padou̯ remeň (Návojovce TOP); No mlácilo sa aj na gepl, to bola malá mašina mlátácá, taká šikovná, teda remen tahal tú mašinu (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Dal sis remen na kolesá? (Vaďovce MYJ); Mlacačka zastala, bo śe urval remeň (Bracovce MCH); remeň (Stanča TRB)
L. klinoví remen (Trakovice HLO) - s klinovým profilom
4. pás kože al. opaska na brúsenie nástrojov (obyč. britvy): Nemáž remen? Mám tupú britvu (Val. Belá PDZ); Podaj mi tod remen, že si pobrúsim tú britvu! (Roštár ROŽ)
5. garb. srsťou, vlnou nepokrytá strana vypracovanej zvieracej kože: Tento vrh je remeň a dnuká je vľna (Párnica DK); remeň (Kys. N. Mesto) remenný, remenený i remeňaný príd. strsl, čiast. zsl k 1: Teraz misa̋ ma_ďeťi do školi remenie taški, a nám boľi i pláťenie dobrie (Podbiel TRS); Navrchu na hlauňi je remená húžvica (Iľanovo LM); To nosiľi aj oťedz muoj, aj mama, tie papuče, z remeňa to bolo, to bolo remenuo (Devičie KRU); Remeňané opaske nán zobraľi (Turíčky LUČ); Mu tadau̯ rukaviški remänänia (Repištia REV); Kúpeu̯ mi novie bakanče z remenou podošvou (Tlmače LVI); Šíroví remenní náprsníg mal kariku na ojoví držák (Brestovany TRN); remené mechi (Sládkovičovo GAL)
L. remená zásťera (Černová RUŽ, Slov. Ľupča BB, Pukanec LVI), fertucha remená (Priekopa MAR), remení šurc (Jelšava REV) - remes. ochranná zástera


remenný p. remeň


remiň p. remeň

remeň m
1. vypracovaná zvieracia koža: (inventár) wysoka spiacy stolica s tlačeneho remeňa gedna (M. S. JÁN 1697); (inventár) sedlo wozarske remenem cernim obtahnuté 1 (RADVAŇ 1702); corium: kuže, remen (WU 1750); w gednem starem sudku wsseligaky remen stary w kuskoch položeny (BOJNICE 1768 E); stolice operace s čerwenim remenom obtahnute 3 (M. KAMEŇ 1772); howadzeho remena kusi 10 (PRIEVIDZA 1791)
2. opasok, dlhý užší kožený pás na upevnenie niečoho, popruh: vdelal sedlar na chrty obogky remene, k tomu dwa dluhe remene, czo chrty woda (SOBLAHOV 1651); remenař kragj z kužj howadzeg rémene, uzdy, pasy (OP 1685); po nekterem cžase Mattyass sweho syna Jana za remen, ktery prepasany mel, gednou rukou držjce, priwiedol (MARTIN 1734); komu často z nosa krew tečze, že nechce prestaty, wezmy telecy remen a tym remenem dobre zatahny gemu ruce (KLe 1740); lorum: remeň, popruh; loramentum: obwazny remen (KS 1763); sem na flintu geden remen sprawil (TOVARNÍKY 1769); amentatus: s remeny priwazany (AP 1769)
3. kožený korbáč, bič: pristupuge sest katuw, dwa magu trnowe metly, dwa sukowite remene (SF 18. st); -ný príd k 1: zbrogi aby gmieli iakz prawo gest, řemenne y zelezne wieczy to mohu na sie obleczy (ŽK 1473); hotowe penize se nassly we dwuch mesczoch remenich a w gednom mechure (ZVOLEN 1592); item woz remeny Zofce, dcere meg neb sem ga ten woz byl prwšeg manželce w dariech dal (SMREČANY 1603 E); fatens to doklada, že gednu truhlu remennu, železom obitu od pana Yankovitsa z Ondregom, bratom svogim (obžalovaný) do sveho domu nosil (JASENICA 1704); uter: remenne wrece (ASl 1740); trognasobne take bily metly, z kterjma P. Kristus sslahan bil, gedny bily ssjpowe a trnowe, druhe remenne, trety zelezne (CP 1757); ligula: remenná stusska; loreus: reménny, z remeňa delany; scytotomus: reménny (KS 1763); Kúno, prawe w pul noczy prybehl a skrs remenny rebrik oknem pustyen gest (PeP 1770); (zviera) bi mne na kusj bilo roztrhlo, kdibich wedle običege pastjruw remenjm pancjrem prioden nebil (PT 1796); (šafrán) až uschne, nech se položy do remeneho messteka (NN 18. st); remenček [-ek, -ok], remienok m dem
1. vypracovaná zvieracia koža: ostrihag gjm (morkám) na bolawem mjste perjá, neb witrhag, natri na malý kus remenčoka másť z villemagne, na to prilož (PL 1787)
2. užší, kratší remeň, kožený pásik (na topánkach ap.), popruh: obecne šatstvo gest: košela, čryewe, podešwy, pryehlawek a remenky magjce (KoB 1666); ligula: remének; tendipellium: remének, remenček (KS 1763); (Aloyzyus) častokráte remenkami, žinkami tělo swe, gakkoli newinné, až do skrwáwenj bjčowal (PiA 1782); za kussiček z rozličnima remenečki Joannes Vaszilko dal d 6 (PRIEVIDZA 1797)
F. náb: svaty Jan tak mel w poctiwosti remencek u obuwy Krystoweg, že za nehodneho se uznawal geho rozwazati (TP 1691); gá negsem hoden rozwazatj remenka v obuwi geho (MP 1718) nebyť hoden niekoho
3. kožený pásik, prúžok al. aplikácia, ozdoba na odeve, obuvi: sary (na čižmách) z dwoma sswyky, smolnu dratwu pressiwane, pry wrchu pak remenčekom bielim aneb cžerwenym obssyte (BREZNO 1701); takowe nohawice, ktere predtjm nosjwal, za kabanicu z remenčoky obssitu premenil a w tom obleku ussel (PONIKY 1785)
P. tpn Remenynpataka (Remeniny 1356 VSO)

Remeň Remeň
remeň
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) remeň
G (bez) remeňa
D (k) remeňu
A (vidím) remeň
L (o) remeni
I (s) remeňom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) remene
G (bez) remeňov
D (k) remeňom
A (vidím) remene
L (o) remeňoch
I (s) remeňmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko REMEŇ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 354×, celkový počet lokalít: 77, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KRNČA, okr. TOPOĽČANY – 77×;
NITRIANSKA STREDA, okr. TOPOĽČANY – 24×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 20×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 15×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 14×;
JASOVÁ, okr. NOVÉ ZÁMKY – 10×;
KOŠŤANY NAD TURCOM, okr. MARTIN – 8×;
SVÄTÝ ANTON, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 7×;
DRAŽKOVCE, okr. MARTIN – 7×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 7×;
...
alebo dopravníkové pásy alebo remene transporteuses ou de transmission

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu