remenený p. remeň
remeň m. (remän, remiň)
1. strsl, čiast. zsl vypracovaná zvieracia (obyč. hovädzia) koža, useň: Ftedi bou̯ zdraví remeň, ke_ca z dubu robiu̯ (Zázrivá DK); Z remeňa boľi topánki najľepšie (Lipt. Hrádok LM); Šíri a oprati sa z remeňa (Návojovce TOP); F tuhih zimáh dobre padle kapce súkenej, tam dou̯ká mali aj trošká remen, tak pri spotku (Čelovce MK); Ratkóckí kuaška̋ri ra̋dní remän neveda̋ virobič (Brusník REV); remeň (Kys. N. Mesto)
L. spodňí remeň (Pukanec LVI), podošvoví remeň (Lipt. Mikuláš), talpoví remeň (Lipt. Mikuláš) - nižšej kvality určený na výrobu podrážok; krpcovi remen (Važec LM) - mäkší, určený na výrobu krpcov; vrchňí remeň (Pukanec LVI) - vyššej kvality, jemnejšie vypracovaný, určený na výrobu odevov; bieli remeň (Kys. N. Mesto) - ľahká a pevná vypracovaná useň, vhodná na farbenie; čierni remeň (Pukanec LVI) - tenší a mäkší; optahovací remen (Záh. Ves MAL) - pás kože al. opaska na brúsenie nástrojov
2. csl dlhší úzky pás kože používaný na sťahovanie, upevňovanie al. spájanie (ako súčasť oblečenia, obuvi, postroja, cepov a pod.): Na kapsi mám rostrhnutí remeň (Lipt. Hrádok LM); To je na takej dlhej onej, a cepíg je na tom, na remeňi, na ohlavoch sa to povie, a tak sa to mláťi cepamí (Vrbie RUŽ); Edná košelä pláťäná, edon klobúk, edon kožuch, remen do nohavíc (Kokava n. Rim. RS); Nosili pre_cebú opálku, na remeni zavesenú na krku (Bzince p. Jav. NMV); Ras som prišla, tak troška ňeskoršé, už bolo slnko spočinuté, ná veru som já z remeňom dostala (Lapáš NIT); Jano ma navédol, abich sa do nohavídz oblékla, zatáhol ma z remenom do ostatnej dzírki pracku (Ružindol TRN); Nohavice mal na remeň abo na asontragi (Dl. Lúka BAR); Jag veźňem remiň, ta ce zrežem jag jedneho hada! (Sedlice PRE); Nošil biele gače, na kerpcoh visoko krucene remene (Hnilec SNV); No a kedi ja zbačil, že co še robi, ta ja viňal pištoľ a mi ho šturil za remeň tu pot pas (Brezina TRB)
L. čelní remen (Košec. Rovné ILA), čolni remeň (Žalobín VRN), čolovi remiň (Bystré GIR), potkrční remen (Myjava), grgoví remen (Mokrá Lúka REV), ľícnej remen (Dobroč LUČ), bočni remeň (Dl. Lúka BAR), remeň na nozgri (Stanča TRB), remen na hrive (Vaďovce MYJ) - súčasti ohlávky; chrptoví remen (Vaďovce MYJ), chrptovej remen (Málinec LUČ), podbrušnej remem (Senné MK) - súčasti konského postroja
F. otpášem remeň! (Košťany n. Tur. MAR), otpášem remen! (Šípkové PIE) - pohrozenie fyzickým trestom (obyč. dieťaťu); z remenom optáhnút (Myjava) - fyzicky (údermi remeňa) potrestať; už mal remeň robotu (Bernolákovo BRA) - o fyzickom treste; Slovág ako remeň (Rim. Píla RS) - pravý, sebavedomý; vojna ako remen (Roštár ROŽ) - prísna, tvrdá; celo jag remeň (Dl. Lúka BAR) - pevné; (páľenka) mocná ako remeň (Párnica DK) - viacstupňová; chlapisko jako z remenuóf usúkané (Myjava) - o veľkom a silnom chlapovi; remeň si priťiahnuť (Valča MAR) - uskromniť sa; ras popusťí remeň (Kňažia DK) - raz bude lepšie; napráva sa ako remeň v ohňu (Rim. Píla RS), napravil sa jako remeň v ohňi (Bošáca TRČ) - iron. o zmene k horšiemu; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá; dobremu dzecku slovo, planemu remeň (Dl. Lúka BAR) - pri výchove treba použiť primerané prostriedky
3. úzky na koncoch spojený pás kože al. spevnenej gumy používaný na prenášanie pohybu z hnacieho mechanizmu na hnaný mechanizmus: No a vonág uš potom bolo koľeso, na to sa zapäu̯ remeň, na mláťačku, no a tak sa mláťilo (Ležiachov MAR); Mláťačka stojí, padou̯ remeň (Návojovce TOP); No mlácilo sa aj na gepl, to bola malá mašina mlátácá, taká šikovná, teda remen tahal tú mašinu (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Dal sis remen na kolesá? (Vaďovce MYJ); Mlacačka zastala, bo śe urval remeň (Bracovce MCH); remeň (Stanča TRB)
L. klinoví remen (Trakovice HLO) - s klinovým profilom
4. pás kože al. opaska na brúsenie nástrojov (obyč. britvy): Nemáž remen? Mám tupú britvu (Val. Belá PDZ); Podaj mi tod remen, že si pobrúsim tú britvu! (Roštár ROŽ)
5. garb. srsťou, vlnou nepokrytá strana vypracovanej zvieracej kože: Tento vrh je remeň a dnuká je vľna (Párnica DK); remeň (Kys. N. Mesto) remenný, remenený i remeňaný príd. strsl, čiast. zsl k 1: Teraz misa̋ ma_ďeťi do školi remenie taški, a nám boľi i pláťenie dobrie (Podbiel TRS); Navrchu na hlauňi je remená húžvica (Iľanovo LM); To nosiľi aj oťedz muoj, aj mama, tie papuče, z remeňa to bolo, to bolo remenuo (Devičie KRU); Remeňané opaske nán zobraľi (Turíčky LUČ); Mu tadau̯ rukaviški remänänia (Repištia REV); Kúpeu̯ mi novie bakanče z remenou podošvou (Tlmače LVI); Šíroví remenní náprsníg mal kariku na ojoví držák (Brestovany TRN); remené mechi (Sládkovičovo GAL)
L. remená zásťera (Černová RUŽ, Slov. Ľupča BB, Pukanec LVI), fertucha remená (Priekopa MAR), remení šurc (Jelšava REV) - remes. ochranná zástera
remenný p. remeň
remiň p. remeň