Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrom -u m. mocný, dunivý zvuk sprevádzajúci blesk; hovor. úder blesku: h-y bijú; hovor. zabil ho h.; expr. (ba) h-a! silný zápor

ako h. z jasného neba nečakane, prekvapujúco; hľadieť ako h. do buka, duba zamračene; (urobiť niečo,) aj keby h-y bili v každom prípade; zvolávať na niekoho h-y-blesky hromžiť; expr. v zahrešeniach: sto h-ov! h. a peklo!

hromový príd. expr. mohutný, silný: h. hlas;

hromovo, hromove prísl.: h. zaznieť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrom ‑u m.; hromový; hromovo, hromove prísl.

hrom -mu pl. N -my I -mami m.

hrom -mu pl. N -my m. 1.mocný dunivý zvuk sprevádzajúci blesk: ohlušujúci h.; vzdialené dunenie hromu; za rachotu hromov; hromy burácajú, bijú; Vonku sa veselo lialo ďalej, občas zdurkol hrom. [Š. Letz]
2. hovor. ▶ úder blesku: zasiahol ho h.; Do krčmy udrel horúci hrom a zhoreli aj grunty a všetci vraveli, že to bol duch starého. [P. Kováčik]
3. hud. ▶ tenká kovová 1,5 – 2 m dlhá doska zavesená na ráme, používaná na zvukomalebné efekty: ozval sa prenikavý tón hromu
fraz. akoby hrom do neho udrel vyjadruje nečakané, nepríjemné prekvapenie; ako hrom z jasného neba nečakane, znenazdania, prekvapujúco; hľadieť ako hrom do buka/duba/putne nahnevane, nevraživo zazerať; hrešiť, akoby hromy tĺkli nahlas nadávať; [láska, istota, konkurencia a pod.] ako hrom veľmi veľká, intenzívna; expr. [urobiť niečo] aj keby hromy bili (urobiť niečo) za každých okolností, bez ohľadu na prekážky; bodaj ho hrom zabil/zahlušil! al. hrom/sto hromov do vás! al. hrom/sto hromov vám do duše/do matere! zahrešenia, zakliatia vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie voči niekomu; do hroma! al. do sto hromov! zahrešenia, zakliatia vyjadrujúce zlosť, hnev; hrom to pobil! zvolanie, zahrešenie vyjadrujúce nespokojnosť; hromami a diablami po kútoch hádže veľmi nadáva; hromy a blesky! zvolanie, zahrešenie v nepriaznivej situácii vyjadrujúce zlosť, hnev; hromy a blesky sa sypú na jeho hlavu nadávajú mu; metať hromy a blesky na niekoho veľmi sa hnevať, kričať na niekoho, preklínať niekoho; nech ma tu hrom zabije! zaverenie sa na potvrdenie svojho slova; zvolávať hromy-blesky hromžiť, nadávaťparem. na Jakuba hrom do duba o častých búrkach (25. júl)
hromisko -ka -mísk s., v sg. i m. zvel.: expr. zadunelo h.; do hromadohroma

-om/5634526±9272 2.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 50041→50036
+73
−76
dom/32263 strom/6121 prenájom/1980 diplom/1253 zlom/1136→1137
+2
−1
hrom/834 lom/647→803
+34
−57
slalom/800 boom/751 nájom/715 Gazprom/700 prelom/682 Telecom/382 (16/1615)

-rom/308212±231 3.15: substantíva m. neživ. N+A sg. 8012 strom/6121 hrom/834 Gazprom/700 parom/189 rodostrom/83 pogrom/78 (1/7)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrom, -u m. mocný dunivý zvuk sprevádzajúci blesk: h-y bijú, burácajú hrmí; Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); hovor. h. udrel o bleskovom výboji; h. ho zabil blesk

ako h. z jasného neba odrazu, nečakane; pozerať ako h. do duba prísne, zamračene, nahnevane; hovor. čo budú h-y biť, čo by h-y bili v každom prípade; kliatby: Hrom ťa zabil! Sto hromov! Hrom do toho! Hrom (sa) ti do duše! Hrom a peklo! Hrom do vašej matere! (Taj.) Hroma! Ba hroma! silný zápor al. výraz nevôle; Na kýho hroma si to urobil? (Kuk.) načo, prečo (v rozhorčení);

hromový príd. mohutný, mocný; hrmotný: h. hlas; h. potlesk (Vlč.);

hromove/-o prísl.: h. znieť;

hromisko, -a str. i m. zvel. (J. Kráľ, Al.)

hrom m.
1. strsl, zsl svetelný úkaz spôsobený výbojom atmosferickej elektriny, blesk: Privalila sa čierňava, nastala tma, ňebo sa rostváralo hrom za hromom (Čelovce MK); Hrom udreu̯ do komína u susedóu (Košťany n. Tur. MAR); Hrom do neho uderiu̯ (Rozbehy SEN)
F. planí jag hrom (Svätoplukovo NIT) - veľmi zlý; bodaj ťa hrom zabiu̯! (Bobrovec LM), abi do ťeba ťisídz hromóv uďerilo! (Bošáca TRČ) - zahrešenie; zläknú sa, aňi čuo bi doň udreľi dva hromi naras (Zázrivá DK) - veľmi sa zľakol; hledzí jag hrom do potoka (Kuchyňa MAL) - zlostne; do žíhľavi aňi hrom ňeudre (Krivá DK) - nenápadný človek sa obyčajne vyhne pohromám, nemá konflikty
2. dunivý zvuk sprevádzajúci blesk: Bola velká búrka, hromi bili, blískalo sa (Návojovce TOP); Hromi túkli (Lamač BRA)
F. hlaz ako hrom (Rim. Píla RS), taki uďer, jag bi sto hromov udrelo (Riečnica KNM) - veľmi silný; hreší jag bi hromi túkli (Bošáca TRČ) - veľmi hreší
3. zastar. obyč. mn. č. druh jarmočných cukríkov: Aňi som ňejšla, keď mi ňedali na hrom, cukrovó (Súlovce TOP); Na hodi zme si kupuvali hromi (Trakovice HLO); Hromi boli slatké cukrové (Siladice HLO); Na hromoch si mohóv aj zubi vilomit (Šurany NZ); hromi (Prievidza)

hrom m úder blesku sprevádzaný silným dunením: žeby hrom nekdy do tarhazu vderil (LIETAVA 1620); obyčagňe hromy bygu do wisokich wecy (GV 1755); když negwyce se bliska y ze wssech stran hromy padagu (MC 18. st)
F. expr v zahrešeniach, zakliatiach: aby te hrom zabyl (S. ĽUPČA 1619); hrom aby mu do pečene (ASL 1770); -ový príd: hromowým uderenjm (P. ĽUPČA 1671); na spusob strely hromoweg (SK 1697)
L. h-é korenie, h-á bylina bot asparágus lekársky (špargľa) Asparagus officinalis: nazbireg kwetu asparagoweho aneb hromoweho korenj (MT 17. st); hromowe bilyni koreny (:Asparagus:) (RN 17.-18. st); Radix Asparagi: Spargel Wurtzel: hromový kořen (TT 1745) koreň asparágu


hromový p. hrom

Hrom_1 Hrom Hrom_2 Hrom
hrom
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hrom
G (bez) hromu
D (k) hromu
A (vidím) hrom
L (o) hrome
I (s) hromom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hromy
G (bez) hromov
D (k) hromom
A (vidím) hromy
L (o) hromoch
I (s) hromami

Zvukové nahrávky niektorých slov

syna, ktorý, hrom do toho son fils, qui, sacre
tvrdé ako úder hromu dur comme la foudre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu