Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naraziť dok.

1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa

2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky

3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl

4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)

5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.

6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)

7. upraviť do smeru, usmerniť: mlynár n-í vodu na mlyn;

nedok. narážať -a