Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vystrojiť -í -a dok.

1. zaopatriť výstrojom, vybaviť: v. brigádnikov náradím, dobre v-ené laboratórium

2. zabezpečiť uskutočnenie nejakej akcie, usporiadať, zorganizovať: v. hostinu, svadbu

3. vypraviť (význ. 1), vychystať: v. deti do školy

4. vyobliekať: v. mladuchu;

nedok. vystrájať -a

1. k 1 – 4

2. vyvádzať (význ. 2); vyčíňať: v. nezbedy; v-nie víchrice

// vystrojiť sa

1. vydať sa (význ. 4), vypraviť sa, vychystať sa: v. sa na poľovačku

2. vyobliekať sa: v-ený ako na svadbu;

nedok. vystrájať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystrájať ‑a ‑ajú nedok.; vystrájať sa

vystrájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janie nedok. (vybavovať niečím; organizovať niečo; vychystávať)

vystrájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janie nedok. (vyvádzať)


vystrájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa, vystrojovať sa -juje sa -jujú sa -juj sa! -joval sa -jujúc sa -jujúci sa -jovaný -jovanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriť divieť vyčíňať vystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa) vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) šialiť sa pochabieť sa pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa) divieť besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa jančiť sa treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozum mať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájať šantiť vyvádzať divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávať vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviť hotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovať plánovať mať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovať snuť osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variť piecť kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať sa vyberať sa vydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať sa vystrájať sa chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sa hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sa dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať robiť šanty robiť pestvá robiť šibalstvá robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa) robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa) pochabieť sa pochabiť sa jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať vyvádzať stvárať vymýšľať vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kože odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovať garazdiť robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa) besniť (sa) divieť šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť robiť nezbedu/nezbedy robiť neplechu/neplechy robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť šantiť šantovať robiť šanty robiť šibalstvá robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiť všetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstiapripravovať sa hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nászahrážať sa vyhrážať sa vystrájať sa hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkouexpr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazínár. kustriť (sa) (Kálal)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystrájať1, vystrájať sa1 p. vystrojiť1, vystrojiť sa

vystrájať sa2, -a, -ajú nedok. (komu, komu čím i bezpredm.) strašiť niekoho, hroziť, vyhrážať sa, zastrájať sa: Vystrájali sa mu bičmi. (Hor.) Keď sa vám tak vystrájal, mňa to samého škrelo. (Lask.) Národ sa mu vystrájal. (Rys.) Turci poslali richtárovi písmo, vystrájajú sa. (Hor.)


vystrájať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vyvádzať, vyčíňať: v. pestvá, žarty, nezbedy, šanty; Čože si vystrájal na zábave? (Skal.) Bol známym korheľom a o jeho vystrájaní rozprávalo sa všade. (Jil.)

hovor. v. (si) posmech, žarty z niekoho vysievať sa, posmievať sa niekomu;

dok. vystrojiť2, -í, -a: v. neplechu (Ondr.); v. šibalstvo (Dobš.)


vystrojiť1, -í, -a dok.

1. (koho, čo; čo čím) opatriť výstrojom, vybaviť všetkým potrebným: Nebola to izba, ale mäkký kútik vystrojený kobercami, vázami. (Jégé) Kabinety sú veľmi dobre vystrojené. (Pláv.) Náčelník štábu mal zaobstarať obuv pre jednu čatu, ktorú zle vystrojili. (Min.) Mamičky zháňajú peniaze, aby ho mohli čo najlepšie vystrojiť. (Taj.)

2. (čo) usporiadať, zorganizovať, uskutočniť: v. svadbu, pohreb, hostinu; Vystrojíme hody. (Podj.)

3. (koho) pekne obliecť; vyobliekať: Rada by chlapcov i dievčatá pekne vystrojila. (Al.) Mater vystrojila Anču do ľahunkých rukávcov. (Zgur.)

4. (koho) vypraviť, poslať: Chlapca vystrojil do školy bez raňajok. (Laz.) Otec ho vystrojil na lýceum do Štiavnice. (Vlč.)

5. (čo) pekne upraviť, vyzdobiť: Slovenská kniha bohato a vkusne vystrojená znamená byť udalosťou v našich smutných časoch. (Vaj.); Spis šumne vystrojila oficína Ottova. (Vlč.);

nedok k 1, 2, 4 vystrájať1, -a, -ajú, k 1, 2 i vystrojovať, -uje, -ujú

|| vystrojiť sa

1. vybrať sa, vypraviť sa, vydať sa, vychystať sa niekam: Zajtra vystrojíme sa do hôr na poľovačku. (Ráz.) Darinka vystrojila sa na prechádzku. (Vaj.)

2. pekne sa obliecť, vyobliekať sa: Zuza vystrojila sa ani do kostola. (Tim.);

nedok k 1 vystrájať sa1

vystrájať, vystrájať sa p. vystrojiť


vystrojiť dk
1. koho, čo vybaviť výstrojom, všetkým potrebným: šest fur na svoje vlasne utraty prisileni zme vystrojit (ČIČMANY 1771 LP); matku wčelnj wystrogiti, rog wypuditi (GO 1792)
2. čo usporiadať, pripraviť, zorganizovať: lepssé slussý nadhernu pompu wystrogiti (PiA 1782)
3. koho vypraviť, poslať niekoho niekam: wistrogila gu do piwara za panom Jankowitsh (JASENICA 1704); chtegyce synow do sskol wystrogiti (P. PODHRADIE 1719); Wanyowu k Batisz z gjstym poselstwym wistrogila (TURIEC 1770); Tobiass a manzelka geho Anna wistrogily do sweta negmilegssiho sina sweho Tobiassa (Káz 18. st); vystrájať, vystrojovať ndk
1. k 1: (musia richtári) do takoweg roboti lud a wozi wystragat (PRIEVIDZA 1786); p. uradnikowy, kdy wistragal wozi od panstwa, na paholka na powoz dal sem (ŽILINA 18. st)
2. čo obliecť si niečo: zpitowati se musys prysne, či sy nadhernegssj, drahssj oblek na sebe newystragal (HRANOVNICA 18. st)
3. k 3: čzo kosczuw wistragali, tim platili po dwanast penezi (JASENICA 1704); mne mug otec pokradome w nočnu hodinu wistragal (NIMNICA 1734); (p. Jesenský synovcov do školy) wistragal a penize hotowe gjm dawal (T. ŠTIAVNIČKA 1757); sestra bratu hlávku myje, ej, do vojny ho vystrojuje (RL 16. st); vystrojiť sa dk vybrať sa, vypraviť sa, vychystať sa niekam: wjstroyte sa, czo muoze nayraney w nedelj, aby ste wczas mohli biti w pondeli (ŽILINA 1607); mudrcy znamenali hwezdu, kterež prwe newydali, za ni se wystrogili (KK 1709); gako se pan oswiceny na Kisuce wistrogil, dano chlebuw pospolitich n 15 (ŽILINA 1712); itineri se parare: wystrogiti se na cestu (PD 18. st); vystrájať sa ndk: swedek do kostola k službam Bozkjm sa wistragal (D. JASENO 1732); zo Šandor Mattyassouho domu gse Georgius Iosephy wistrayau (V. ČEPČÍN 1734); kdiss se brat mug Joseff do wogny wistragal (BENICE 1764); (chlapec) kdekoli k obidleny se wistragá, odepren bil (PT 1778)

budeme sa zabávať, budeme žarty vystrájať nous nous amuserons, nous

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu