hliva -y hlív ž. lupeňovitá huba rastúca obyč. hromadne na kmeňoch al. pňoch, bot. Pleurotus
hliva -vy hlív ž.
hliva -vy hlív ž. ▶ lupeňovitá jedlá huba svetlej farby rastúca i pestovaná obyč. vo veľkých trsoch na kmeňoch al. pňoch: vôňa hlív; pestovať hlivu v domácich podmienkach; priaznivé účinky hlivy ustricovitej; pripravovať z hlivy hlavné jedlá a nátierky; h. na kyslo □ bot. hliva ustricovitá Pleurotus ostreatus pestovaná na konzumáciu i na farmaceutické využitie; hliva kotúčová Pleurotus eryngii chránená
hliva, -y, hlív ž.
1. bot. druh prudko jedovatých húb (Pleurotus): h. dubová, h. ustricová, h. červenožltá;
2. anat. hľuznatý nádor
hliva ž. i hliv m. čiast. csl jedlá huba rastúca na stromoch, bot. hliva (Pleurotus): Hľiva, to dobrá huba, rasťie na bukoch (Lomná NÁM); Hľivi rastú na pňiah a na bukáh aj na vŕbe (Prievidza); Hlivi róstli aj na pnoch (Dubová MOD); U ľeśe rośňu hľivi i kozare (Hlinné VRN); hľif (Dl. Lúka BAR); hlivový príd.: Navarila som hlivovej poliouki (Donovaly BB)
hliva ž bot 1. h. ustricová Pleurotus ostreatus: dali zme na hliwi d 3 (KRUPINA 1706); pokud budu rosti velkich horach hlivj (KC 1791) 2. huba s rodu hľuzovka Tuber: tuber: hliva, smrž (KS 1763) P. atpn Balthasar Hliva (LIKAVA 1625 U2); x. tpn Liuiscze ( 1448), Hlevischa ( 1449 Hlivištia OKK)