Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.

1. prijímať potravu ústami: j. chlieb, mäso, polievku; j. hltavo, s chuťou

2. hovor. stravovať sa: j. v závodnej jedálni

● j. veľkou lyžicou byť na hostine; j. cudzí chlieb byť odkázaný na cudzích; však to j. nepýta nevyžaduje opateru; → oči by mu jedli; kto nepracuje, nech neje; čí → chlieb ješ, toho pieseň spievaj; žiadna → polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí; čo si kto navaril, to bude j. následky za svoje činy si každý nesie sám; → reči sa vravia, chlieb sa je;

opak. jedávať -a

jesť jem ješ je jeme jete jedia jedz! jedol jedla jediac jediaci jedený jedenie nedok.

to jest spoj. priraďovacia

jedenie -nia s. 1. ▶ požívanie potravy: spoločné j.; časté j. mäsitých pokrmov; spôsob jedenia; kúpiť niečo na j.; pustiť sa do jedenia; mať, nemať chuť do jedenia; mať, ponúknuť, vziať si niečo na j.; vyrušili ho pri jedení
2. ▶ potrava pripravená na konzumovanie, pokrm; syn. jedlo: zdravé, nezdravé j.; jedenia a pitia má so sebou dosť; Začal ich [dukáty] hneď presýpať plným priehrštím do kapsy, čo si v nej nosil jedenie na pole. [A. Habovštiak]
▷ ↗ i jesť

jest ↗ byť

jesť jem ješ je jeme jete jedia jedz! jedol jedla jediac jediaci jedený jedenie nedok. 1. (čo; ako; ø) ▶ prijímať potravu ústami, živiť sa: j. chlieb, mäso, ovocie; j. raňajky, obed, večeru; j. príborom; j. hltavo, striedmo, zdravo; j. postojačky; j. trikrát za deň; pýtať si j.; nechce sa mu j. nie je hladný; dcéra je málo; polievku jeme lyžicou; radi jeme mastné, slané a presladené jedlá
2. (kde) ▶ chodiť na stravu, stravovať sa: j. v školskej jedálni, v bufete; po zápase sme chodili j. do reštaurácie
◘ fraz. iba oči by mu jedli žiada sa mu ochutnať jedlo, aj keď má dosť; jesť cudzí chlieb a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; jesť veľkou lyžicou a) byť na hostine b) veľa a dobre jesť; keď spí, ani jesť nepýta človek, ktorý je stále protivný; však to jesť nepýta nevyžaduje to náklady ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; čo si kto navaril, to bude jesť každý nesie následky za svoje činy; keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť; kto nepracuje, nech neje; [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí; reči sa hovoria/vravia, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; samému ani jesť nechutí
▷ opak. jedávať -va -vajú -val; dok. ↗ zjesť

jesto, zried. jest nedok. arch. vo funkcii 3. osoby prítomného času plnovýznamového slovesa byť, v zápore i nieto, niet ▶ je, sú: či j. pravdy na svete?; kým jesto, berme!; j. z čoho vyberať; možností j. vždy viac; v dome j. všetkého; A či tu jesto nablízku voda, čo hladnému človeku tak ľahko nezaškodí? [A. Habovštiak]; U nás jest ovečiek takmer do tisícky! [Š. Žáry] □ to jest to je, čiže, teda, skr. t. j. ◘ parem. poznáš po vrave, čo jesto v hlave ▷ ↗ i byť

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

jest arch. je (3. os. prít. času slovesa byť)

jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.

1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa

● hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;

2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;

opak. jedávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zjesť

esť p. jesť

jesť nedok. (esť) csl požívať jedlo: Mala tam aj plnie truhli hábou a_jez mala čo (Devičie KRU); Doz_málo jen a tušná son (Kociha RS); Mój sa išiél ftedi holiť, kec ca išlo jesťi (Chocholná TRČ); Škvarki śe visciskaju a potim śe jedza (Rankovce KOŠ); Perši me śe pomodľiľi a aš tag me mohľi jejsc (Hatalov MCH); Jed bi a śče aňi oči ňepredrau̯ (Bežovce SOB)
F. jesť suchími piskí (Čierny Balog BRE) - naprázdno; je, ako bi v ňom páliu̯o (Zázrivá DK) - veľa a bez miery; jedľi zme, aňi kebi do nás padau̯o (Zázrivá DK) - veľa a s chuťou; je ako najatí (Rim. Píla RS) - s veľkou chuťou; jí, jak kebi hvízdal (Slov. Grob MOD) - rýchlo; jí jag zajac (Sobrance) - prednými zubami; oši bi mu jedľi (Rim. Píla RS) - je nenásytný; vác pojjé súz jako chleba (Bošáca TRČ) - veľa sa natrápi od žiaľu; jezď veľkou ľižicou (Pukanec LVI) - hostiť sa; skrotou̯, už i z ruki je (Martin) - poddal sa, stal sa povoľným; ťaško je to jesci, čo ňesce do hubi lésci (Bošáca TRČ) - o nekvalitnom jedle; čuo si si navariu̯, to misíž aj jesť (Hor. Lehota DK) - za chyby sa musí trpieť

jesť sa nedok. jzempl, už expr. vadiť sa s niekým, jedovať sa: Ja śe ňebudu z ňim jejs (M. Zalužice MCH); Chto budze u zelovocu u śvece robidz za tiśic korun a z ľudzami śe jejs? (Sobrance)

jesť [je-, jí-] ndk požívať pokrm: neda gemv gesti ani piti (ŽK 1473); mistr aneb towariš nema po ulicy geduc chodity (JELŠAVA 1656); festinanter mandare: hltawe gesti (KS 1763); gedel sem tam kusek chleba (CHTELNICA 1765); prinesla som jim jesc (BERTOTOVCE 1786); neb čo gsú to za slowá: nagcit, pomocit, negescit (BA 1789); gecme, pime a hodugme (KP 18. st);
x. pren mnozy geďá užitek prac swych (BlR 18. st) živia sa prácou; chléb slzawy y w dne y w noci sa gi (BlR 18. st) je stále trápenie
F. z jedného chleba j. náb byť jednej viery: z gedneho chleba geme a z gedneho kalicha pigeme (AgS 1708); musj orech rozbity, kdo gadro chce gesty (KoB 1666) kto chce dosiahnuť cieľ, musí prekonať prekážky; zle s pany hrussky gestj neoplatí sa s nimi priateliť; na malem zagačku učja se psy srny gest od menšieho zla sa postupuje k väčšiemu; kdo leniwo ge, leniwo roby o veľmi pomalom a lenivom človeku; žaden bez prace nejí kolače; co se wždy ge, to se prige (SiN 1678); gako si nawaril, nyech tak ge (KRUPINA 1737) nech znáša následky svojich činov