ukojiť -í -a dok. kniž. uspokojiť fyzické al. psychické potreby, utíšiť: u. pudy, hlad; u. túžbu;
nedok. ukájať -a
// ukojiť sa uspokojiť sa, utíšiť sa: pohlavne sa u.; u. sa vedomím, že je všetko v poriadku;
nedok. ukájať sa
ukájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
ukájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.
onanovať vykonávať onániu • masturbovať • ukájať sa • samoukájať sa • kniž.: samoprzniť • sebaprzniť • vulg. honiť (si)
tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa
2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň
ukájať p. tíšiť 1
ukájať, ukájať sa p. ukojiť, ukojiť sa
ukojiť, -jí, -ja dok.
1. (čo) uspokojiť, utíšiť isté telesné al. duševné žiadosti: u. hlad, smäd; u. pud; u. materiálne potreby; u. túžbu, zvedavosť;
2. zastar. (koho) nakŕmiť nemluvňa materským mliekom: Mať ukojí dieťatko. (Horal);
nedok. k 1 ukájať, -a, -ajú, zried. i ukojovať, -uje, -ujú
|| ukojiť sa
1. uspokojiť, utíšiť isté svoje telesné al. duševné žiadosti: Vy nemôžete byť moja milá. Pri vás sa nikto neukojí. (Tat.); pohlavne sa u.;
2. zried. (čím) uspokojiť sa, uchlácholiť sa: Ukojila sa vedomím, že to robí pre svoje deti. (Fr. Kráľ);
nedok. k 1 ukájať sa