Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

puk¹

I. -u m.

1. nerozvinutý lístok al. kvietok rastliny, pupeň, pupenec, bot. púčik: p-y ruží, vyhnať p-y

2. hovor. zožehlená hrana na šatách, krajč. priehyb: p-y na nohaviciach;

púčik -a m.

1. i púčok -čka zdrob. k 1: ružový p.

2. bot. mladý vegetačný vrchol so základmi stonky, listov al. kvetov

II. cit.

1. napodobňuje krátky ostrý zvuk, napr. pri streľbe: puk, puk, ozvalo sa z lesa

2. naznač. prudký pohyb, dopadnutie sprevádzané takým zvukom: zobral kladivo a p. po klinci

puk² -u m. tvrdý plochý kotúč použ. pri ľadovom hokeji

puk puku pl. N puky m.

puk cit.

puk¹ -a m. ‹a› (v starších angl. ľudových povestiach) šelmovský škriatok

puk² -u m. ‹n› hovor. priehyb, záhyb na niektorej časti obleku, najmä na nohaviciach, vyznačený zažehlením

puk³ -u m. ‹a› šport. (hokejový) kotúč

buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bum • bums • bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem • bach • bauch: bach, bauch, brána sa zavrela • bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý • lup • puk: lup mu jednu po líci • buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

p. aj bác

kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra • disk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk • puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov

2. p. kúdol

paf¹ napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny

prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásk • tresk • bác • trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári • krach • puk • rup • rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice • druzg • švác: druzg, švác, hodil tanier o zem • buch • bum • bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi

puk¹ 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik

2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach

puk² p. kotúč 1

puk³ p. paf¹, prask, buch

puk¹, -u m.

1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: kvetné p-y (heč.); z ružičky p. (Horal); polorozvitý, zatvorený p.; Ruže boli v pukoch. (Vans.) Stromovie v parku ešte len v pukoch. (Vaj.); vyhnať p-y (Heč.); Toho rána sa ešte mnoho nových pukov ponalievalo. (Švant.) Ústa podobné ružovému puku (lask.) svieže, pekne krojené. Šuhajko — jak ružové puky (Hviezd.) krásny, švárny. Dámička svieža ani puk. (Ráz.); pren. Pozoroval, ako sa vyvinuje mnohsľubný puk jej osobnosti (Jégé) ešte nerozvinutá osobnosť. Rozvitie všetkého, čo v ňom (ľude) dosiaľ drieme v puku (Vlč.) nerozvité, utajené.

2. hovor. hnisavý vriedok, vyrážka na pokožke: p-y na tvári, vytláčať p-y;

púčik, -a i púčok, -čka m. zdrob. expr.: bot. vrcholové púčiky na vrchole; Dievča ako ružový, nerozvitý púčok (Vaj.) mladé, svieže; pren. p. mladosti raná mladosť; Pritíska k srdcu vrelému mať púčok ružový (Sládk.) dieťa;

púčkový príd.: p. kel zelenina, druh jemného kelu (ružičkový kel)

puk², -u m. šport. plochý kotúč z tvrdej gumy, s ktorým sa hrá ľadový hokej; miešať p.; odpáliť, odraziť, stlmiť p.; rozohrávať p.

puk³, -u m. hovor. zažehlená hrana, obyč. na nohaviciach krajč. priehyb: vyhladené puky

puk⁴ cit. napodobňuje krátky zvuk, napr. pri streľbe, údere ap.: Puk ... Pik ... pik ... — ozvalo sa v krátkych prestávkach za sebou. (Urb.); vo funkcii prísudku vyjadruje úder, výstrel ap.: (Vzal) kyjanicu a puk prasa po čele (Dobš.) udrel

puk cit.
1. napodobňuje krátky ostrý zvuk: Nékerí aj octrihli ženám vlasi (na bič), to že pukalo dobre, ano, to že robilo puk, puk, puk (Ružindol TRN); Zrobilo pug a dzeci ucekaľi het! (Hatalov MCH)
2. naznačuje prudký úder, tresk, bác: A ja̋ ho puk palicó šes chrbet! (Revúca); Pug ho po hlave! (Rochovce ROŽ)
3. napodobňuje zvuk vznikajúci pri vypúšťaní plynu z konečníka, prd: A ftom pug do nohavíc! (Kameňany REV)

puk¹ m.
1. nerozvinutý zárodok
a. listu, kvetu al. novej rastlinnej osi, pupeň, očko: Zahrabaľi do pésku vochkiho tri puke, aľe štvrtej pug nahaľi tuvon (Kalinovo LUČ); Uš puki ženia tá šerešnä (Brusník REV); Puki na nové hánki bívajú na strome už na jeseň, ale vipučia až na jar (Návojovce TOP); Hroznové puki už dobre dujú (Bošáca TRČ); Bola teplá zima, puki sa naláli uš februvári (Trakovice HLO); Us sa na téj jablne nalívali puki a vetrisko hu dolámav (Radošina NIT); Taki chlapčisko mi śicke ružički polamal, a keľo tam puki buľi! (Gelnica); Popaď na totu čerešeň, sami puk! (Bracovce MCH); puk (Blatnica MAR)
b. čiast. strsl novej rastliny, klíček (napr. na zemiaku): pug na krompľi (Dol. Tisovník MK); puk (Habovka TRS, Važec LM, Kaľamenová MAR, Detva ZVO, Málinec LUČ)
L. hnad do puku (Dol. Súča TRČ), hádzat puki (Zvončín TRN) - začať utvárať; nové puki (Pata ŠAĽ) - druhé zakvitnutie viniča po zmrznutí prvých pupeňov
2. podlhovastý plod niektorých rastlín obsahujúci viac semien v pukavom puzdre, struk: V enom puku bole tri, šťiri zrnká (Pravica MK)
3. vnútorná výplň kmeňa stromu, dreň, stržeň: puk (Rozbehy SEN)
4. obyč. mn. č. zárodok rožku (teľaťa): Vivínajú mu puki (Laskomerské BB)
5. vydutá (obyč. aj puknutá) časť na chlebe: Ňezna upic poriadni chľip, še ľem taki s pukom upeče (Bracovce MCH); puk (Ábelová LUČ)
6. vypuklá deformovaná časť chrbta, hrb: puk (Ľuborča TRČ)
7. vyrážka, prýšť: puk (Lubina NMV, Lukáčovce HLO)
8. odutá koža po obarení, pod ktorou sa zbiera voda, pľuzgier: puk (Uhrov. Podhradie BÁN, Cerovo KRU, Drábsko RS)
9. prostredná najširšia al. vypuklá časť
a. deb. suda: Na tom puku bou̯ sud najhrupší (Prochot NB); Vodou ho poľievau̯, tak sa drevo naparelo a prešon sa druhí bok sťahovau̯ až ostau̯ pug na ton suďe (Pukanec LVI)
b. kolár. hlavy kolesa: Hlava má puk, poton veňiec, predňí a zadňí koňiec (Pukanec LVI)
c. hrnč. v prostriedku bábovnice: puk (Kys. N. Mesto)

puk² m. (púk) záh
1. žalúdok zvierat (napr. sliepky, husi, ošípanej, kravy ap.): puk (Radošovce SKA, Koválov SEN); púk (Brodské, Kúty SKA, Pernek MAL)
F. nažrali sa ako puki (Chlebnice DK) - veľmi (o dobytku)
2. tlačenka: Mi dicki údzíváme puk (Jablonové MAL)

puk³ m.
1. stršar koniec biča, ktorým sa plieska: puk (Široké, Župčany, Záhradné PRE)
2. jeden výdych dymu (z fajky): Starí oťedz najračej seďeu̯ pri peci a vipúšťau̯ puki s fajki (Chlebnice DK); Také puki púščál jako s komína (Bošáca TRČ)

puk⁴ m. (buk) zožehlený záhyb na nohaviciach: Viobľiekaní, ľen sa mu tak puki na nohavicách lámu (Pucov DK); Puki sa žehlili prez mokrú handru (Zvončín TRN); Tote puki na nohavicoch, to muśiš prez mokru rentu s pigľajzom zrobic, žebi to trimalo (Gelnica); puki na nohaviciach (Priekopa MAR); puki (Bošáca TRČ); buk (Spiš. Podhradie LVO)

puk cit napodobňuje krátky zvuk, puknutie, napr. pri streľbe, údere: gestli proty woganskemu práwu (vojak) prowinny, hnedky musy stát na rinku, kde každy widy, kricža nanho: Kluk, kluk, kluk a po chrbtie puk, puk, puk (SNS 1786); (srdce) puk strelí, mek, mek, mek se kácám, vícej do hnízda se nevracám (PV 18. st)
F. mnoho rečj, malo wecy, wetssi huk nežli puk (SiN 1678)

puk m
1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: puk otwjragjcy se wen witjska kwet (KoB 1666); kdj drewo ma swe pukj na kwet, techtj nema se s neho lamatj (OR 1672); wezmy bezowych pukow, kdy se pukagi (RT 17. st); wezmy puky topolowe, stlucz gych z nowym sadlem (KLc 1740); calyculus: ružovy puk (LD 18. st); (semeno) každodenne wjckrát pokropit, až pokudkoli puki ze zemi se newyklubali (HRANOVNICA 18. st)
2. pľuzgier: když deti na gaziku neb y w hrdle horíce puky magi (RTA 17. st); palčiwe puky, pluzgiri, oteki, wredi; režucha potočná pres noc prilozená rozháňa puki, flaki, pehi, lissage a inssé nespusobnosti kože (Zel 18. st); púčok [-ček] dem
1. k 1: sussena (ruža) lepssj w pučkach, pokud by se neotworyla (HL 17. st); podložené wyrostky a paučky hluboký a stály koreň nepússťagi (PP 1734); wezmi ruže a jej ratolesti, jedného toliko jako druhého, a polovicu toliko zrnék z jedlových púčkou (VK 1763); spal na prach wisoké rebrjča, zwar s tjm dubowý mach a gelssowe pučki, to vsuš, na muku zetri (PL 1787)
F. takoweho člowěka ga pokladam za nerozumne howado, za sskaredu potworu, w ktereg se any pučka, any wláska mudrého člowěka nenacházý (SK 1697) ničoho
2. k 2: žádného howada, které má sskrupinki aneb púčki, obětowat Pánu nebudete (KB 1757)
3. bot machovka čerešňová Physalis alkekengi: halicacabum: židouské čzeressne, mechúrky čerwené aneb pucki (!) (KS 1763)
4. zried v pl vypuklá časť tváre, líca: bucculae: púčki (!) (KS 1763)