Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stred -u m.

1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: s. ihriska; s. mesta centrum; trafiť do s-u terča; geom. s. kružnice

2. prostredná časť medzi začiatkom a koncom: s. knihy, v s-e týždňa

3. obyč. v spoj. s predl. skupina, okruh ľudí, vecí, javov: vyvolili si zástupcu zo svojho s-u; prijali ho do svojho s-u medzi seba; v s-e rodiny je šťastný

4. polit. smer medzi pravicou a ľavicou: politika s-u

5. stredobod, centrum: byť s-om pozornosti prítomných; spoločenský s. mesta; byť v s-e záujmu;

stredový príd. k 1: s-á poloha; geom.: s. uhol, s-á súmernosť; šport. s. hráč hrajúci v strede (poľa);

stredovo prísl.

stred -du pl. N -dy m.

jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

3. p. zrno 1, semeno 1

okruh 1. skupina ľudí s rovnakými záujmami • kruh: okruh, kruh čitateľov poézie • stred: vybrať si zástupcu zo svojho stredu • svet • prostredie • okolie: pohybovať sa vo svete, v prostredí obchodníkov, bankárov; to sú ľudia z tvojho okolia

2. p. oblasť 2

prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa

3. p. nástroj 1

stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje • stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosti • centrum: centrum činnosti, diania • ťažisko: ťažisko sporu • zastaráv. stredisko: stredisko úvah (Kukučín)

stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia

3. p. stredobod

stred¹, -u m.

1. miesto na nejakej ploche al. v priestore rovnako al. približne rovnako. vzdialené od okrajov, prostriedok, stredná časť: s. izby, s. mesta, s. dediny, s. námestia; s. ihriska, s. javiska; s. zeme, zemegule; Stredom zreníc videla predmety na tom bode, kam rovno upierala zrak. (Vaj.) Stred mramorovej dlážky vystlaný bol mäkkým kobercom. (Fig.); stred Slovenska (Heč.); šport. útočiť, prenikať s-om ihriska; geom. s. kružnice bod, od ktorého má každý bod na kružnici rovnakú vzdialenosť; s. gule bod rovnako vzdialený od každého miesta na povrchu gule; opt. optický s. šošovky bod na osi šošovky, majúci tú zvláštnu polohu, že ním prechádzajúci lúč nemení smer; sklár. kryštalizačný s. miesto, na ktorom sa deje kryštalizácia roztokov a tavenín; šach. pešiakový s. určité postavenie pešiakov na šachovnici;

2. stredná, prostredná časť medzi začiatkom a koncom niečoho (v časovom a miestnom chápaní): s. tanca, s. vyučovania, predstavenia; s. týždňa; s. dňa poludnie; s. knihy; Najprv udrie na nepriateľský stred a potom obidve krídla vženie do priepastí a barín. (Vlč.); šport. s. zálohy post stredmého záložníka; s. útoku post stredného útočníka;

3. kniž. (obyč. v spojení zo stredu) kruh, okruh ľudí, užšia spoločnosť: ľud si slobodne vyberá zo svojho stredu svojich zástupcov; vylúčiť niekoho zo svojho stredu spomedzi seba; Toho vynič zo stredu svojho ľudu. (Vám.) Naliehali skrze vyslancov z ich stredu voliť sa majúcich. (Vans.); v strede mojej rodiny (Horal);

4. najdôležitejšie miesto, centrum. stredobod, ťažisko, ohnisko niečoho: Chceli izolovať západné Slovensko od povstaleckého stredu. (Tat.) Tatry stávajú sa mu stredom Slovanstva. (Krčm.) Je to stred najlepších českých poetov i prozaikov. (Vlč.) Včera ešte on tvoril stred veľkého kruhu. (Jégé) Jeho domácnosť stala sa spoločenským stredom. (Al.)

● stať sa, byť stredom pozornosti, záujmu [niekoho] upútať. pútať na seba pozornosť, záujem niekoho, upozorniť, upozorňovať na seba;

5. zried. stredná miera medzi dvoma krajnosťami, extrémami, priemer: mat. aritmetický s.;

stredový príd. k 1: tech. s. vrták dvojrezný nástroj, ktorý má dve ostria, kolmé na os; geom. s-é premietanie premietanie lúčmi vedenými z jedného bodu, z centra; s. uhol s vrcholom v strede kružnice; s-á súmernosť vzťah dvoch geometrických útvarov, pri ktorom spojnice sebe zodpovedajúcich bodov tvoria zväzok a sú delené stredom tohto zväzku; tel. s-á poloha východisková

stred² predl. s 2. p. uprostred, na prostriedku, v strede niečoho (v miestnom a časovom vzťahu): zastať s. izby, s. cesty; cestovať s. týždňa; Prišiel ku skale, ktorá svetielkovala stred lúky. (Ondr.) Ide ako v sne stred skupiny hôrnych chlapcov. (Mor.) Kostol na vŕšku stál stred košatých líp. (Hviezd.)

stred
I. m miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: media: stred (HD 1706-07); wino w gednem sude trogake gest, prwe u hora čapowane wodnatege, we spodku samem nehnute, ale stred suda neglepssiho ssmaku se nahodi (PR 18. st); stred a bilek wagecsni (LR5 18. st) žĺtok
II. predl s G uprostred: milosztzi ottse, ratuj nász slyepich u vére, zásnyi sztred sertza nasoho jeszné svetlo ducha szvoho (HPS 1752); tato wecz gest dobre znama nassim panum gesste stred puostu pominuleho, pred gich milostiami predložna (ŠTIAVNIK 18. st)