kancelár -a m. (v min., v niekt. štátoch i dnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie: kráľovský k., k. univerzity; spolkový k. v NSR a Rakúsku predseda vlády;
kancelársky1 príd.: k. úrad
kancelária -ie ž.
1. miestnosť na úradovanie; úrad: prijímacia k., k. riaditeľa; dopravná k. miestnosť (na stanici) na organizovanie dopravy; názov úradu: K. prezidenta Slovenskej republiky
2. inštitúcia s rozlič. spoloč. a i. poslaním: informačná, cestovná, stávková k.;
kancelársky2 príd.: k. stôl, k-a práca; k-e potreby na úradovanie (papier, ceruzky ap.)