poslušný príd. kt. poslúcha, počúvny: p-á dcéra, p. psík;
poslušne prísl.;
poslušnosť -i ž.: slepá, otrocká p., odoprieť p. (vrchnosti)
□ vypovedať p. neposlúchať
poslušný -ná -né 2. st. -nejší príd.
poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvne • disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda • pokorný • expr. poddanský • zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa • ovládateľný • skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma
poslušný príd. (bezpredm. i komu, čomu, zastar. i koho, čoho) ochotný podriadiť sa rozkazu, rade niekoho, ochotný vyplniť prianie niekoho, ktorý poslúcha: p. syn, p. pes; Sedel ako poslušné decko. (Jes.) Slová sa mu vymkli cez poslušné pery. (Kal.) Kôň je poslušný pánovej vôli. (Jes.) Bol až neslušne dekanovi poslušný. (Taj.); pokorná Kristína, poslušná matere, otca (Zgur.); Jo-zef sa obrátil, poslušný akéhosi podvedomého hlasu. (Jil.);
poslušne prísl. poslúchajúc, neodporujúc, bez odporu: Išla za ním poslušne ako decko. (Urb.); voj. zastar. p. hlásim hovor. obyč. žart. spôsob hlásenia, ktorým sa zdôrazňuje disciplína: Veľkomožná pani, poslušne hlásim, stôl je prikrytý (Stod.) oznamujem;
poslušnosť, -ti ž. ochotné podriaďovanie sa rozkazu, prianiu, rade niekoho: prinútiť niekoho k p-i, odoprieť p.; slepá, otrocká, psia p. bezvýhradná nekritická; Vypovedal poslušnosť dočasnej vláde. (Jes.)
poslušný príd. csl ochotný plniť rozkazy al. rady, ktorý poslúcha, počúvny: Veďeu̯ (chlapec) pekňe pásaťi, zavracau̯, poslušnej bou̯ (V. Lom MK); Tatko bol prísni, musel som ho poslúchac, poslušní bic (Rajec ŽIL); Dzecko poslušne śvetu (Hlinné VRN)
poslušný príd ochotný splniť niečí rozkaz, želanie, vôľu, kt. poslúcha: vystrzeham e prothyw wssem poddanym, kyerzy neyu poszluszny (STROPKOV 1491); Pawel ma geho poslussny bytj, ne yako bratra, nez y yako otcze sweho (L. TRNOVEC 1599); wsak niczmenej abi cseladka ucztila gu (manželku) i geg poslusna byla (PREŠOV 1696); o tech, ktery banskemu prawu nechtegi biti poslussny (MB 1701); a my sme buli poslušni slavnej stolici (JAKUBOVANY 1784 LP); (Ježiš) ponjžil seba samého, kdiž zostal poslussny až do smrti križa (BlR 18. st) L. v záverečných formulách listov: Jan, mystr poprawny a sluzebnyk was we wssich wetzech poslussny (s. l. 1573); majster Petr, wam wzdizkj poslussny (ŽIAR n. H. 1590); nehodni a nejposlušnejši obyvatele sielnicki (L. SIELNICA 1773 LP); -e prísl: a w tom sem z domu musel giti ze zbrogy y poslussnie k Strecznu zamku (BUDATÍN 1577); historia winaucžuge nas, abichom to, coss Pan Buch W. prikazuge, werne a poslussne wikonawaty (TC 1631); Michal, kdiž k rečy pristupuge a nekdo s nim mluwi, pomali, poslussne odpowida (PUKANEC 1788); -osť ž podriaďovanie sa rozkazu, želaniu, vôli niekoho: ditky pak aby matku swu w poctiwosti mely a gi poslussnost powinnu wsseliyak prokazowaly (ŽILINA 1551); kde ge gednostagnost, bratrska poslussnost, slawne mesta stawegj (BV 1652); ja N. N. prysaham poctiwemu vradu y wsseckeg obcy, že chcem swornost, wernost, poslussnost a poddanost zachowati (P. ĽUPČA 1654); wiely swedek, kdy domina instantis swogich poddanich Turianskich k poslussnosti poddanskeg dala napominat (TURANY 1717); sudu matky s cirkwy poddáwa, a k gegi poslussnosti se zawazugem (PP 1734) L. poddať sa v p., oddávať p. komu, ukazovať p. (čomu), predchádzať p-ou koho poslúchnuť, poslúchať niekoho: štelliare powinny budu swogy cechmestrom pocztiwost ay poslussnost oddawaty (CA 1585 E); (sluha) poslussnost ukazuge, aby kigem tlučen nebil (VP 1764); my messtjane sme wssickny rowny mezy sebu, anjž sme se až posawad nekomu w poslussnost poddali (PUKANEC 1783); mne y manželku mogu (syn) ctil a šanowal a synousku poslussnosti wždycky predchazel (TURANY 1789)