okraj -a m.
1. miesto na začiatku, na konci al. na obvode niečoho, kraj: o. mesta, hory, cesty, o. kabáta, naplniť po o.;
pren.: priviesť na o. skazy; byť na o-i hrobu
2. úzky nepopísaný pás v knihe, zošite, na tlačive, mape ap., margo: úzky, široký o.;
pren. povedať na o. diskusie poznamenať;
okrajový príd.
1. k 1: o-é územie
2. vedľajší, podružný: o. prípad, význam;
okrajovo, okrajove prísl.: o. spomenúť iba zbežne;
okrajovosť -i ž.