irónia -ie ž.
1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.; postrehnúť v hlase i-iu
2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;
ironický príd. posmešný, výsmešný, uštipačný; svedčiaci o tom: i-á poznámka; i. človek používajúci iróniu; i. tón, úsmev;
ironicky prísl.: i. hovoriť;
ironickosť -i ž.