obsadiť dok.
1. zaujať miesto, priestor ap. (obyč. sedením al. státím); zaujať istú funkciu: o. stoličku; všetky stoly sú o-ené; o-m ti miesto (vo vlaku) rezervujem; o. prvé miesto v súťaži získať; o. miesto primára, (telefónna) linka je o-ená
2. rozostaviť sa okolo niečoho (obyč. s cieľom strážiť): o. dom, cesty, všetky východy; o. hráča brániť mu v hre
3. zaujať vojensky, okupovať, zmocniť sa: o. štát; o-ené územie
4. poveriť (hereckou) úlohou, prácou, funkciou ap.: režisér o-l do hry dobrých hercov; o. katedru profesorom;
nedok. obsadzovať