mieniť -i nedok.
1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)m-m dlho čakať
2. kniž. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: m-l, že je už neskoro
3. mať na mysli, rozumieť: koho tým m-te?
4. mať názor, myslieť: dobre m-ené slovo