stuchlý príd. zastar. stuchnutý: s. zápach (Vaj.); s-á pivnica (Hruš.); s-é povetrie (Hlb.); s-é šaty (Letz); s-é obilie; s-é semeno, s-á múka (Jil.); s-á slama (Bez.);
stuchle prísl. zried.: Dusno tu, aj stuchle tak. (Hviezd.)
stuchlý príd skazený vplyvom vlhka a plesne, potuchnutý: plesnywe, stuchle, hnile smrdy a pachne (KoA 17. st); putidus: stúchli (NP 17. st); rancidus: stuchlý, plesniwý (ASl 1740); druhy priklad o nekterem tess skupem, pre skupost hlad trpice od sskolnikuw chleba stuchleho sobe kupowal (MS 1758); -osť ž stuchlina: rancor: stuchlina, stuchlost (KS 1763); rancor: plesniwost, stuchlost (AP 1769); rancor: stuchlost (DSL 18. st); x. pren zatwrdliwi gsi čloweče gako skala, smrdi swedomi twoge od zlich stuchlosti a sparnosti hrichuw (MS 1758) hrešíš