úskočný príd. zákerný, ľstivý: ú. protivník, ú. dravec; ú. plán;
úskočne prísl.;
úskočnosť -i ž.
úskočne prísl.
úskočný príd.
1. používajúci úskoky, klamstvo, faloš, lesť; ľstivý, zákerný: ú. človek; ú-á líška; Nikto chápe, že podľahol úskočnej starej žene. (Kuk.); potuluje sa z tône do tône sťa úskočný dravec (Hviezd.);
2. vykonaný pomocou úskokov; založený na úskokoch; ľstivý, klamný, zákerný: ú. čin; ú. zámer, plán, úmysel; ú-á politika; ú. úsmev (Kuk.); ú. pohľad (Tat.);
úskočne prísl. ľstivo, falošne, zákerne: Rozhodol sa dostať ho úskočne do svojej moci. (Jégé);
úskočnosť, -ti ž. ľstivosť, falošnosť, zákernosť