Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odpraviť dok. hovor.

1. zabiť, (tajne) zavraždiť, odpratať: zajatcov o-li

2. vyhnať, odohnať, odmietnuť: pytača o-li;

nedok. odprávať -a, odpravovať

odpraviť sa -ví sa -via sa odprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.

odpraviť -ví -via odprav! -vil -viac -vený -venie dok.

odpraviť sa -ví sa -via sa odprav sa! -vil sa -viac sa -venie sa dok. hovor. (kam) ▶ odísť, prepraviť sa na iné miesto, vzdialiť sa: o. sa do kúpeľov; každý večer sa odpraví niekam von s kamarátmi ▷ nedok. ↗ odpravovať sa

odpraviť¹ -ví -via odprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. hovor. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ poslať, odviesť, odviezť, presunúť niekoho, niečo odniekiaľ na iné miesto; zariadiť vyslanie dopravného prostriedku, obyč. vlaku, na trať: vojakov odpravili do tyla; nacisti mnohých odpravili do koncentračných táborov; ženu odpravil do kuchyne a deti na dvor; mŕtvolu odpravili do márnice; prevzali nám batožinu, že ju odpravia do Paríža; snažila sa o. sokyňu zo svojej blízkosti; o. vlak von zo železničnej stanice
2. expr. (koho, čo) ▶ pripraviť niekoho, niečo o život, zavraždiť, zabiť: bez milosti odpravili nepohodlného svedka, celú skupinu zajatcov; často sa vyhrážala, že sa sama odpraví; osamelú ženu ktosi odpravil; chladnokrvne ho odpravil revolverom; Zabili ho, Ulrika, odpravili ho ako zver! [A. Hykisch]
3. hovor. zastaráv. (koho) ▶ odmietavo sa zachovať, odbiť niekoho, poslať preč: na úrade ho odpravili, že nie je stránkový deň; [...] len strčí každému [dieťaťu] do ruky žuvačku a bude ich chcieť odpraviť už pri chodbičkových dverách! [V. Šikula]
◘ fraz. odpraviť niekoho na druhý/onen svet al. odpraviť niekoho zo sveta usmrtiť, zabiť niekoho
▷ nedok. ↗ odpravovať¹

odpraviť² -ví -via odprav! -vil -viac -vený -venie dok. zastar. (čo) ▶ pripraviť lôžko na spánok, odostlať: Odpravila posteľ a doprostriedka medzi vankúše položila list. [J. F. Kunik] ▷ nedok. ↗ odpravovať², odprávať

odpravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. hovor. (kam) ▶ odchádzať, prepravovať sa na iné miesto: pomaly sme sa odpravovali s kuframi na letisko ▷ dok. ↗ odpraviť sa

odpravovať¹ -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. hovor. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ posielať, odvádzať, presúvať niekoho, niečo odniekiaľ na iné miesto; zariaďovať vyslanie dopravného prostriedku, obyč. vlaku, na trať: o. zajatcov za oceán; helikoptéra začala o. náklad; lyžiarov zo strediska na vrchol odpravujú dva vleky; z nástupíšť berlínskej železničnej stanice sa vlaky odpravujú v dvoch úrovniach
2. expr. (koho, čo) ▶ pripravovať niekoho, niečo o život, vraždiť, zabíjať: o. odporcov režimu; fašisti brutálnym spôsobom odpravovali celé skupiny väzňov
3. hovor. zastaráv. (koho) ▶ odmietavo sa zachovávať, odbíjať niekoho, posielať preč: chodili z domu do domu, ale všade ich rovnako odpravovali; Zdalo sa, že to nie je planý sľub, akým sa odpravujú domŕzaví návštevníci. [Ľ. Zúbek]
▷ dok. ↗ odpraviť¹

odpravovať² -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie, odprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. zastar. (čo) ▶ pripravovať lôžko na spánok, odostielať: dala sa o. posteľ; večer mu odprávala, ráno ho budila ▷ dok. ↗ odpraviť²

odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazil • zavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčeka • odroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiť • ulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche ruku • odštiepiť • vyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuť • zamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodnenia • hovor.: odpraviť • odbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátko • odvrhnúť: odvrhli môj návrh • odohnať • odpudiť • zahnať • zapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudil • zbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavili • hovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom

odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieť • zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť

2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš dar • zavrhnúť • odvrhnúť • zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie • negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh • odpudiť • odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie • expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku • ohrdiť • ohrdnúť • pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie • práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde • nihilizovať • znihilizovať • neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia • odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho

3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiť • odpudiť • zapudiť • odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil • expr.: odmrštiť • odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla • odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili • kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo

odostlať, odstlať upraviť lôžko na spanie (op. zastlať) • ustlať • postlať: matka odostlala deťom a uložila ich spať; ustlali, postlali nám v obývačke • hovor. odpraviť: odpraviť posteľ • rozostlať (rozložiť posteľoviny na spanie): rozostlané postele • poodostielať • poustielať • poodprávať • porozostielať (postupne, viac lôžok)

odpraviť 1. p. zabiť 1 2. p. vyhnať 1 3. p. odostlať

vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

odprávať, -a, -ajú i odpravovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho) odmietať, prepúšťať, odbavovať, vyháňať: Mamka každý deň odprávajú pytača. (Tim.) Chodili z domu do domu, ale všade ich rovnako odpravovali. (Fr. Kráľ)

2. zried. (čo) odosielať, vypravovať, prepravovať, odnášať: Odpráva debny so zemiakmi do pálenice. (Kuk.) Húščava videl vozíky, v ktorých sa odpravovala struska. (Jil.)

3. kraj. (čo) odsúvaním, odtískaním, odkladaním závory, zámky otvárať: Odprával uličné dvierka. (Čaj.)

4. kraj. (čo) odostielať posteľ: Chytila sa odprávať posteľ. (Kuk.);

dok. odpraviť

odpraviť, -í, -ia dok.

1. (koho) zavraždiť, zabiť, popraviť: Hovorili, že ho majú potajomky odpraviť. (Kal.) Vlastnoručne odpravil svojich protivníkov. (Al.)

2. (koho) odmietnuť, prepustiť; odbaviť; vyhnať, odohnať: Si cudzinka a neplodná, takú dovolí zákon odpraviť. (Hviezd.) Richtár ich odpravil čím skôr. (Kuk.) Takýchto odpravili z mesta. (Škult.)

3. zried. (čo) odoslať, vypraviť: Batožinu odpravia do Paríža. (Kuk.) Karol odpraví vlak. (Rys.)

4. kraj. (čo) odostlať posteľ: Postieľku Marte odprav. (Vans.) Komu si to odpravila? (Dobš.);

nedok. odprávať i odpravovať

|| odpraviť sa

1. spáchať samovraždu, zavraždiť sa: Odpraví sa zo sveta. (Dobš.) Dať sa pánom utýrať, či sa sám odpraviť? (Ráz.-Mart.)

2. zried. vybaviť niečo: Povedal, že sa nakrátko odpravia. (Kal.)

odpraviť dok.
1. csl vykonať, odbaviť (náboženský, slávnostný obrad, určitú prácu, úkon ap.): Aj obed, aj večeru ľen z mľiekom a švápkou otpravila (Dol. LehotavDK); Otpust sa otpraví na ňeďeľu (Pucov DK); A potom zme si tie Vianoce otpravili tak pokojne (Stankovany RUŽ); Aj keď je jak chudobní, svadbu si už otpraví (Krušovce TOP); Pľeban bul chori, aľe eśči otpravil omšu (Čemerné VRN); Teho roku som jeden pohrib a dva vešeľa otpravil (Žatkovce SAB); Na fašangi otpraviľi totu kerscanku (Sedlice PRE)
F. otpraviť pánšťinu (Prievidza), otpraviť si panšťinu (Mošovce MAR) - odbaviť robotu na panskom; otpraviť si poriatki (Slov. Pravno MAR) - vykonať prácu, ktorú uložila správa obce
2. strsl, čiast. zsl pripraviť posteľ na spanie, odostlať: Tájďi mi otpraviťi posťeľ, ľahňen si (Kalinovo LUČ); Otpravťe mi posťeľ, drieme sa mi (Kociha RS); Otpravela som či, choj si odíchnuč! (Brusník REV); Otprav mu posťel, ňech sa položí (Bošáca TRČ); Hibaj spat, postel máž už otpravenú! (Myjava); otpraviť posťeľ pret spaňím (Mošovce MAR)
3. strsl, zsl odbiť, odmietnuť: Dakedi zme aj zašľi ďeľako za robotou, aľe náz otpraviľi (Pribiš DK); Otpraviľi toho žobráka (Ležiachov MAR); Každího žobráka otpraví bez almužnej (St. Hory BB); A nedaj sä len tag lachko otpravič! (Brusník REV); A tak som íh otpravila preč (Svätoplukovo NIT)
4. strenč odpojiť, odmontovať: Otprav s tích saňí ojo! (Papradno PB); Ňehuškaj toho psa, ľebo namudušu otpravím z voza ľevču z húžvú a ci narovnám hnáti aj ze psem! (Brvnište PB)
5. strsl, zsl expr. pripraviť o život, zabiť: Jeho partizáňa otpraviľi (Ležiachov MAR); A chlapa na vojňe otpraviľi (Ozdín LUČ); Kázali ho dovéscit, že ho otpraviá, kapitán mu povidau̯, že ho zastreliá (Záh. Bystrica BRA)
L. je otpravení (Martin) - je zničený, odpísaný
6. čiast. strsl a zsl prepraviť, odviezť; vypraviť: Potom do špitáľa ma ta otpraviľi (Poltár RS); Z Rajca zme išľi do Žiľini a stamoci náz otpraveľi do Trenčína (Rajec ŽIL)

odpraviť sa dok.
1. odísť, pobrať sa: Otpraviľi sa hňeť po obeďe, abi boľi skoro doma (Kláštor p. Zniev. MAR)
2. vybaviť svoje záležitosti, zariadiť niečo: Tam (na úradoch) som sa chitro otpraviu̯ (Necpaly MAR)
3. dať si dolu šaty, vyzliecť sa: Otpravil sa a išél ležát (Bošáca TRČ); Otpravelch sa a polahodno si lahelch do postele (Myjava)
4. expr. zjemn. odbaviť si telesnú potrebu: Otpravil sa hňeď za rohom, ňebola mu hanba (Martin)

odoprávať p. odpraviť

odpraviť dk
1. čo uvoľniť, odstrániť nej. prekážku (závoru, plot ap.): s teg zeme acžkoly bili plot odprawily, kapustu, yacžmen a chmel pobraly (MARTIN 1676); kdy fatens z hole zo statkom panskim ssiel a odprawily chrast, hned ho zase Wrbycania zaprawili ((BYTČA) 17. st); (svedok) newy dogista oznamit, kdo by zaprawu na Pechowe nocnu chodinu odprawel a na mlin pansky silnost wody obratel (BELUŠA 1774)
2. koho, čo komu vypraviť na odchod, odoslanie niekoho, niečo, vystrojiť, poslať: yakukolwek odpowed budeme mity, chem (!) wam gi skrze gisteho posla odprawyty (BRATISLAVA 1607); panu Rutkaymu kdy sem penyze odprawil za procurowany proti Bezekowy, dani obet den 48 (ZVOLEN 1635); sedemsto kil zyta ces zymu abi som mu do Bystrycse odprawil a popredal (D. STRHÁRE 1707); tgeto wecy nech do tretiho dna odprawga a do ruk haitmanom bez wsseckeho qualificowanga odewzdagu (TURIE 1724)
F. eludo: žertem odprawiti někoho (WU 1750) odbiť
3. koho potrestať (smrťou), popraviť niekoho: Proč Pan Kristus swe umučeny učedlnikum predpowedel? Aby, kdiž od pohanu tak ukrutne odprawen bude, nič pohorssitedlneho o nem nezmisslely (Le 1730)
4. koho (od čoho, z čoho, odkiaľ) vyhnať, vypudiť niekoho (z niečoho); prepustiť: abi ffaru a dom, w kterem messka, vprazdnyl. Pakliže by to vcžiniti pozanedbal, aby statek pan, Geho Milost, wssecžek zaugal a sameho secundum deliberationem iuris wen sweho panstwy odprawil (BREZANY 1595); prosym tedj, abi ste gi arestowansi ženu swobodne propustilj a nieze se nedomniewaly, yako bj ona niekde odprawila a geho se pozbawila (ĽUBIETOVÁ 1652); obzwlasstnie tj (služobníci), ktery odprawenj budu ze sluzby (TRENČÍN 1702); manžel gegi Nabal nemudry neuctiwie posluw Dawidowich od seba odprawil (KT 1753); buď bi pogánú prwňú gednu manželku nebil smel manžel prepusťiti, odpráwiťi (BN 1796)
F. sluhu tež stareho pro blazna mladeho neny dobre odprawit (BV 1652) o zbytočnej výmene
5. adm čo (od čoho) odviesť, odovzdať, zaplatiť nej. poplatok vrchnosti: ktery se opowie, kolko obilia ma, nech wezme cedulu od panuw dežmaruw, a tak slobodne domu zwaža, odprawiwsse dežmu sprawedliwe obecnu (KRUPINA 1691); kupec za kazdu owcu, winimaguc desatu, odprawiti ma fl 1, od barana fl 1/2 (B. BYSTRICA 1728); ktery by (majster) od angarie do angarie tak rečeny kvartal odpraviti zameškal, duplovane bude pokutovany (CA 1794 CM)
6. práv koho od čoho/z čoho vyplatiť niekoho z majetku, dať niekomu dedičský podiel: pakli bi gey Buoch sudil manžela, abi gij odprawilj pocztiwe a nadto nadewsseczko Orolymowj laz za Hrabowym (MARTIN 1577); ya Marta Markusskowich odprawila sem a odplatila nebohiho Karule diewku, gmenem Annu, od yreku (OČOVÁ 1609); panny Catharina Guttowa w dome pana richtare Janča Nykleca odprawyla a contentowala wsseckym činom Catherynu, swu bratny djewku, totyz suknow nowow čerwenow, plyenkow a gednym čepcom nowym (S. ĽUPČA 1614); co se pak meho poruczenstwy doticže, a to ponagprwe mogich prwssich ditek, tich som poradnim spuosobom z meho statku odprawil (KRUPINA 1649); tento Adam Jakuba, bratra sweho, krasne odprauil od toho statku od otniho (ŽIAR n. H. 1715)
7. uviesť správnu mieru, opraviť niečo: Móses nemóhel znáti, ani čo sa pred ním, zwlasstne w počátku sweta prihodilo, ani čo po nem: wsse toto gsme lechce odpráwili (BN 1789); abscedere: odprawiti (PD 18. st)
8. čo vykonať, uskutočniť, dokončiť niečo: (kazateľ) odprawiwsse modlitbu, swatky pohnutedlne y nepohnutedlne oznamuge (KoB 1666); aby kdo dobre a náležitě spoweď odprawyt mohel (UV 1763); ktereg (sestre) tess y swadbu odprawila y sgat dosty narobila (PUKANEC 18. st) vystrojila
F. neodkladag nisst na zitra, čo dnes odprawit možes (PR 18. st) práca sa nemá odkladať; od(o)právať [od(e)-], odpravovať ndk k 1: ona (manželka) wezme rybu, odprawuge gu, a nagde w nj geden drahi kameň (RW 1702) otvára, čistí, pitvá; k 2: tito wsseczy byly predessleho letha tam, kdy od Tausserow woly odeprawaly (B. ŠTIAVNICA 1613 E); wiznawa y to (svedok), že dominus instans posielal swedka z panom Jeszen. Istvanom odprawowati sina sweho, než ponewacz nebosstika pana doma nenasslj, nechali w ten čas tak, ponewadž domina I. nechcela prigati na seba gich odprawowanj, mluwicze, ze swe frauczimerki ma, ktere se od nej odprawugu a mladencj od pana, a tak žeby čekali prichodu pana (TURIEC 1670); drewo na hagou nakladagu a z Ostrihomu odprawugu (DOMAŠA 1769); amando: odsylám, odprawugem; dimitto: odsylám, rozsylám, odprawugem (KS 1763); k 4: aspon z dobrimi a libeznymi slowmi, a nge z hnewem, z latim odprawugte (chudobných) (MS 1758); emancipo: prepússťám, odchowáwam, odprawugem syna, dcéru aneb wydáwám; missum facio: odprawugem, pússťam (KS 1763); kdyš videl (pán), že šitko pravda, nebo i sami privolili, nechcel mi inkviziciu robic, že on nema od slavnej stolici lem štyri punkta. Svetkov mi odpravial (ABOV 1783 LP); k 5: poruča se Tomaszowy tak, aby dom y z mladčymy bratry odbywal a dauky společne s nimy odprawal (KRUPINA 1685); portiowe kwantum odprawat negsme dostatecnj (LIKAVKA 1768); ktery any domu nemagu, ty any nicz neplatga, any zadnu pansstinu neodprawugu (OČOVÁ 1770); nebo gestli by nasi pastiri panštinu odpravati musili, statek pak sobe zvereny na poli zanechali (OČOVÁ 1789 LP); k 8: služby božj odprawowane bywagj w kostele (:chráme:) (OP 1685); zakázáno gest wsseckým knězum ewangelickym služby božj odprávať (P. ĽUPČA 1673); guss patnast rokuw gak urad twug gsem namisto teba odprawowala a wikonawala (MS 1749); gest takí krag, w kterom bližeg slnce swog beh odprawuge (DS 1795); odpraviť sa dk
1. od koho/čoho pobrať sa, odísť (od niekoho): ktery pak dobry a verny sluzzebnyk pocztive se chcze od ktereho sveho pana odpravyty, nemel by odchodyty bez lystu vypravneho (RÉVA 1580); Adamowy Trubacžowj, kdy se precž odprawil, na strawu (sa dalo) d 25 (ŽILINA 1585); a s tjm od pana Köszingera chzely se odprawit (SKALICA 1687); kdi sa odprawiu a ta mal iti, dali zme wina žagdel (KRUPINA 1706); murary tento tiden z wyprawowanym weže welkeg načysto z wrchniho polessenj se odprawyly (DUBNICA n. V. 1722)
2. od koho rozlúčiť sa s niekým, odobrať sa od niekoho: (v dome) krasne posedicze a odprawiwsse se, odtud yssli pokogne domow (BLATNICA 1664); pacholek služebny od sweho hospodara odprawil se a z dediny odessel gest (BYTČICA 1683)
3. čím odbaviť sa, ovplyvniť sa: ale smrt na to nič nedba, ona se neda zadnimy penyzmy odkupity a odprawity (CF 18. st); -ovať sa ndk
1. k 1: kdy svych rokov dostogj včen a bude se odpravuvati od hospodare sveho (CA 1580 E); kdy se odprawowal rector sskolsky od mesta, vczinila se collatio neyaka (ŽILINA 1599); kdy se Nemcy odprawowaly z quartgele (JELŠAVA 1689)
L. kteremu (Jesenský Andrášovi) že dal Geho M. odpowed takowu, ponewadž sa od branj odprauwal, nech od branj sebe pita plat (TURIEC 1670) odchádzal bez rozlúčenia
2. práv osamostatňovať sa majetkovoprávne: gestly se bude poradne (sirota) odprawowat, hotow sem gi propustytt (M. LIESKOVÉ 1623)

odpraviť si dk čím hrádzou oddeliť, odhradiť si: (svedkovia) wiznawagj tež, že tolky kut pretjm nebol na stranu dolnojaszenszku, gako sy wčilek pany dolnojaszenszky wnowe wihazanou hradzou odprawili (TURIEC 1726)