Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

napáliť -i -ľ! dok.

1. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať: aj maličkosť ho n-li

2. subšt. dostať, ošmeknúť: n. niekoho pri kúpe ošialiť, ogabať; dal sa n.

// napáliť sa expr.: poriadne sa n-l

napáliť -li -lia napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

napáliť sa -li sa -lia sa (ne)napáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

napáliť sa -li sa -lia sa (ne)napáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. expr. (na koho; ø) ▶ podľahnúť hnevu; veľmi sa nahnevať na niekoho; syn. dopáliť sa, najedovať sa, napajediť sa: napálil sa sám na seba; Napáli sa na nás, vykašle sa nám pomáhať. [L. Ťažký]; Podlieham náladám ako hlúpe médium, - napáli sa doktor. [K. Jarunková]

napáliť¹ -li -lia napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo/čoho) ▶ získať, vyrobiť pálením, pôsobením ohňa, žiaru: napálili si tehál; cesty, ktorými uhliari zvážali nadol napálené drevo [Sme 2010]
2. (čo/čoho) ▶ pálením, destiláciou skvaseného roztoku, obyč. ovocnej šťavy, vyrobiť, vypáliť isté množstvo pálenky: pijú len to, čo si doma napália; ponúka napálenú slivovicu; Pálenky mu napálila žena, rýb si nachytal. [J. Beňo]; Dávno už nebola taká úroda, napálime rakije. [P. Štrelinger]
3. inform. (čo (na čo)) ▶ optickým žiarením pomocou lasera zaznamenať, uložiť dáta na dátový nosič³: n. hudbu; n. obsah filmového dévedečka na jedno cédečko; po napálení na médiá nie je možný ďalší zápis; špeciálny softvér na záchranu dát si napáľte na CD; jednorazové napálenie dát na CD; zadať povel na napálenie filmu
4. inform. (čo) ▶ optickým žiarením pomocou lasera urobiť zmeny, stopy v štruktúre dátového nosiča³ predstavujúce digitálnu informáciu: n. kompaktný disk; rýchle napálenie dvojvrstvového DVD
▷ nedok. k 3, 4 ↗ napaľovať¹

napáliť² -li -lia (ne)napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. expr. 1. (koho, čo) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom zlosť, hnev, veľmi nazlostiť, nahnevať; syn. nasrdiť, najedovať, napajediť: nevšímaj si ho, chce ťa iba n.; beda tým, ktorí ho napália; dnes ma deti poriadne napálili; rýchla prehra napálila celé mužstvo; Takýto nečakaný zvrat musí romantického huslistu poriadne napáliť. [Ľ. Jurík]
2. (koho; ø) ▶ vedome sa dopustiť podvodu voči niekomu, oklamať; syn. dobehnúť, okabátiť: pri predaji vína ich možno poľahky n.; nedajte sa pri nákupe cez internet n.; Kupoval v Bombaji diamanty a že sa dal napáliť! Diamanty sú čisté sklo. [R. Fabry]
▷ dok. k 1 ↗ napaľovať²

napáliť³ -li -lia napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. expr. 1. (čo (kam)) ▶ prudko kopnúť do lopty al. silným švihom, úderom usmerniť puk, loptičku a pod., vystreliť: n. puk na zadný mantinel; napálil loptu nechytateľne pod brvno; tenista napálil v zápase 30 es; Pištáčik zabehol aj s loptou k čiare a odtiaľ ju z celej sily napálil do kríka. [D. Dušek]; Prvý pohrozil Horváth, keď z voleja napálil parádne, ale nad. [VNK 2003]
2. (do čoho (čo; čím)) ▶ v plnej rýchlosti prudko vraziť, naraziť, obyč. motorovým vozidlom: taxikár v rýchlosti napálil do stĺpa; opitý šofér napálil autom do plota; Možno chce spáchať efektnú samovraždu a napáli to pod Strečnom rovno do Váhu. [D. Mitana]
▷ dok. k 1 ↗ napaľovať³

napaľovať¹ -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. inform. 1. (čo (na čo)) ▶ optickým žiarením pomocou lasera zaznamenávať, ukladať dáta na dátový nosič³: n. si hudbu, filmy na cédečká; najkrajšie fotky si dáva n. na DVD; väčšina hier sa nekupuje, ale napaľuje; podnikateľ načierno napaľoval a predával softvér viacerých firiem
2. (čo) ▶ optickým žiarením pomocou lasera robiť zmeny, stopy v štruktúre dátového nosiča³ predstavujúce digitálnu informáciu: n. kompaktné disky; optická mechanika schopná n. i DVD; načierno n. CD nosiče; životnosť napaľovaných diskov je obmedzená
▷ dok. ↗ napáliť¹

napaľovať² -ľuje -ľujú (ne)napaľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. expr. (koho, čo) ▶ vzbudzovať hnev, rozčúlenie, veľmi hnevať, zlostiť; syn. dopaľovať, jedovať: bezočivým správaním každého napaľuje; zisťovali, čo občanov najviac napaľuje; Nenapaľuj, lebo ti jednu tresnem. [Ľ. Smrčok]; Človek by niekedy prisahal, že v napaľovaní futbalového národa vládne premyslená metóda. [KŽ 1960] ▷ dok. ↗ napáliť²

napaľovať³ -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. expr. (čo (kam)) ▶ prudko kopať do lopty al. silným švihom, úderom usmerňovať puk, loptičku a pod., strieľať: n. súperovi loptičku pod nohy; n. lopty nad bránu; Puk tam [do bránky] napaľovali, no odrazené či vyrazené strely nemal kto vrátiť do siete. [Šp 2010] ▷ dok. ↗ napáliť³

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať

napáliť p. nahnevať

napáliť sa p. nahnevať sa

pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať

napáliť¹, -i, -ia dok.

1. (čo, čoho) získať, vyrobiť pálením: Slivovice si napália. (Taj.) (Uhliari) napálili dreveného uhlia. (Hor.)

2. zastar. (čo) naondulovať vlasy horúcim želiezkom: (Anička) ide pred zrkadlo naprávať si napálené vlasy. (Tim.)

napáliť², -i, -ia dok. expr. (koho)

1. nahnevať, rozhnevať, nazlostiť, najedovať: veľmi n. niekoho; Aj žid ju napálil. Len akoby na posmech ponúkol jej akúsi maličkosť za plátno. (Jégé)

2. kniž. podviesť, oklamať: Vtedy vraj prvý raz sa podarilo Brezovanovi napáliť Myjavana. (Zgur.);

nedok. napaľovať, -uje, -ujú

|| napáliť sa nahnevať sa, rozhnevať sa, nazlostiť sa, najedovať sa: Keby nie vodka, bol by som sa napálil, že ma pokladá za hlupáka. (Jes.);

nedok. napaľovať sa

napáliť dok.
1. šar založiť oheň; vykúriť miestnosť: Napaľ ohňa do peca! (Dl. Lúka BAR); Bars tu napaľeno, horuco na škrap (Krížovany PRE)
2. strsl, zsl získať, vyrobiť pálením (o liehu, uhlí): Takuo dobruo páľenuo zme napáľiľi s tíh jahuot (Tlmače LVI); Leťe to narichtuvali, napáleli uhlia a to uskladňeli u nás šope (Tek. Breznica NB); To bola tá naša ľešťianska rožouka z roži napáľená (Lešť MK); Tedi sa píjavalo ľen tvrdé, ňiekerí si veďeli aj doma napáľic (Papradno PB); Režné si aj doma napáleli z režného šrotu (Beluša ILA); Slivače bolo chodakolko - aj na lekvar, aj na sušenié, z ostatních som napálev trochu slivovice (Brestovany TRN); Víno doňésóv ón, pálené sa napálilo, tagže s tím ňeboli starosťi (Lapáš NIT)
3. gem, zsl expr. nahnevať, nazlostiť: Ag ma napáľi, tag mu pichňem do bantľocha! (Tisovec RS); Tag via_šloveka napálič (Kameňany REV); Napáľiď ma sťeš, ujďi a ňepáľ ma! (Čičmany ŽIL); Napáľel ma strašno (Prosné PB); To je strašné opevallo, tak ma napálev, len som mu jennu flingla (Červeník HLO)

napáliť sa dok.
1. dlho sa zaoberať pálením liehu: Dĺho robev pálenici, sa tan napálev špiritusu, kebi bolo s neho aspon k fašangu! (Bučany HLO)
2. miest. strsl, zsl expr. nahnevať sa, nazlostiť sa: Na každej maľičkosťi sa napáľi (Bodorová MAR); Napáľel sa na ženu (Prosné PB); Já sa napálím a vilejem si vólu uš na ňéj (Kostolná TRČ)
F. tak sa napálev, dziv ho šlak netrafev (Červeník HLO) - veľmi sa nahneval

napáliť dk (čo, čoho)
1. získať pálením, vypaľovaním: (povinnosti provízora) kolomazi aby dal napalit (TRSTÍN 1658); rozkázal, aby gednu hromadu uhlá napálili (WP 1768)
2. získať destilovaním, nadestilovať: mayer Radolsky ma napalit paleneho s panskymi droždjamj a z lachczinu (K. N. MESTO 1690 U2); napaľovať ndk
1. trochu, mierne opaľovať: suburo: opalugem, málo napalugem (KS 1763)
2. k 2: yačmen, s ktereho po try holby paleneho napalowat (ORLOVÉ 1754)