miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;
miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)
miešač -ča pl. N -či m. (o človeku)
miešač -ča pl. N -če m. (stroj)
miešač1 -ča pl. N -či m. ▶ kto niečo mieša, kto liatím al. sypaním rozličných látok na jedno miesto1 a ich následným miešaním vytvára jednoliatu zmes: m. ručí za rovnakú kvalitu vyrábaných značiek destilátu; po otcovi prevezme prestížnu funkciu hlavného miešača; na obnove hradu pracujú miešači malty, podávači, kamenári a murári ▷ miešačka1 -ky -čiek ž.
miešač2 -ča pl. N -če m. 1. ▶ stroj, zariadenie v tvare bubna al. kotla na miešanie, premiešavanie rozličných materiálov s cieľom získať jednoliatu zmes, miešací stroj; syn. miešačka2: rotačný m. na maltu, omietku; ručné miešače stavebných zmesí 2. ▶ elektrický kuchynský prístroj na miešanie, miesenie riedkej al. tuhšej hmoty, mixér2: kuchynský robot s miešačom, hnetačom a so šľahačom; m. cesta s viacstupňovou nastaviteľnou rýchlosťou
miešač 1. typograf. druh sádzacieho stroja • mixér
2. stroj na miešanie • miešačka: miešač, miešačka krmiva, miešačka betónu • mixér (kuchynský miešač): majonézu vymiešať v mixéri
mixér 1. (kuchynský) prístroj na výrobu miešaných jedál a nápojov • miešač
2. p. miešač 1, 2
miešač1, -a, mn. č. -i m. kto mieša, kto je zamestnaný pri miešaní: film. m. zvuku človek upravujúci nahrávanie zvuku vo filme, mixér;
miešačka1, -y, -čiek ž.
miešač2, -a, mn. č. -e m. stroj na miešanie, miešačka: mechanický, pneumatický m. (napr. na hlinu)