daňovník -a mn. -ci n kto je povinný platiť daň
daňovník -ka pl. N -íci G -kov m.
daňovník -ka pl. N -íci G -kov m. ekon. ▶ (fyzická al. právnická) osoba, ktorej príjmy, majetok al. činnosti priamo podliehajú dani; občan povinný platiť istú daň: drobní daňovníci; práva a povinnosti daňovníka; d. je povinný predložiť daňové priznanie v súlade so všeobecnými záväznými predpismi ▷ daňovníčka -ky -čok ž.
daňovník p. platiteľ
platiteľ kto platí • platca: platiteľ, platca nájomného • daňovník (kto je povinný platiť dane) • poplatník (kto je povinný platiť poplatky)
daňovník, -a, mn. č. -ci m. kto platí dane, poplatník daní;
daňovníčka, -y, -čok ž.;
daňovnícky príd.